Elektromobily sprevádza mnoho mýtov a poloprávd. Jedným z nich je aj to, že elektromobily sú super ekologické a najmä „bez-emisné vozidlá“. To nebude platiť ani keď budete autá nabíjať zo slnečnej, či veternej energie. Ale poďme pekne po poriadku. Diskusie pod článkami o elektromobiloch sú plné podporovateľov elektromobilov a na druhej strane odporcov, ktorí tvrdia, že ide o veľké zlo. Kde je pravda? Pozrime sa na dáta.

Absolútnym nezmyslom je tvrdenie, že elektromobily majú vyššie emisie CO2, než benzínové alebo naftové autá.

Dáta ukazujú, že realita nie je čiernobiela. Pri označení „bez-emisné vozidlo“ sa vždy pousmejem. Je to, samozrejme, hlúposť. Emisie vznikajú už pri výrobe elektromobilu (rovnako ako pri výrobe auta s konvenčným motorom). V prípade výroby elektromobilu sú však približne až dvojnásobné! Podľa tohto by sa mohlo zdať, že spaľovacie autá sú ekologickejšie, ale nedajte sa pomýliť.

Kontroverznejším problémom je však „šťava“ pre autá. Odporcovia tvrdia, že výfukom elektromobilov je komín elektrárne. Ak to niekto bude tvrdiť napríklad v susednom Česku, ktoré vyrába 46 % elektrickej energie v tepelných elektrárňach (rok 2015), tak má pravdu. Ale na Slovensku je situácia úplne iná. Iba 13 % (rok 2014) energie pochádza z tepelných elektrárni (uhlie, ropa a plyn). Z jadra vyrábajú u nás 57 % energie, po dostavbe 3. a 4. bloku Mochoviec to bude ešte viac. Výroba elektriny z najmenej ekologického uhlia by mala naopak klesať. Zvyšných 30 % elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov (voda 17 %, slnko 2 %, vietor) a závodných elektrárni (elektrárne v podnikoch sú považované tiež za obnoviteľný zdroj energie, lebo väčšinou využívajú odpadové teplo). Zjednodušene tak môžeme povedať, že až 87 % elektrickej energie vyrobenej v SR v roku 2014 neprodukovalo priamo emisie CO2. S rozvojom jadra a obnoviteľných zdrojov bude podiel „bez-emisnej“ výroby elektriny ešte vyšší.

 

Pre úplnosť treba však doplniť, že situácia v ekonomicky vyspelých krajinách je zásadne odlišná od Slovenska. Podľa údajov z roku 2015 až 60 % elektriny vyrábajú krajiny OECD v tepelných elektrárňach! Podstatná otázka však znie: koľko vyprodukujú elektrárne emisií pri výrobe energie? Záleží na type elektrárne. Existuje však mylná predstava, že obnoviteľné zdroje alebo nukleárne elektrárne majú nulové hodnoty CO2. Pri ich výstavbe a prevádzke totiž nepriamo vznikli a vznikajú emisie a tie je nutné rozpočítať na životnosť elektrárne. Priemerné hodnoty nájdete v prehľadnej tabuľke.

Zdroj elektrickej energie g CO2/kWh
Uhlie 820
Biomasa spaľovaná s uhlím 740
Plyn 490
Biomasa 230
Fotovoltaika - veľkoplošné elektrárne 48
Fotovoltaika - strešné panely 41
Geotermálna energia 38
Koncentrovaná solárna energia 27
Vodná energia 24
Veterná energia (vnútrozemie) 12
Jadrová energia 12
Veterná energia (pobrežie) 11

*údaje zo štúdie IPCC 2014

Podľa slovenského energetického mixu pri výrobe 1 kWh vzniklo v roku 2014 cca 121 g C02. Priemer OECD je pritom až 433 g C02 na kWh! Ako sú na tom teda elektrické autá v porovnaní s tými spaľovacími? Elektromobil BMW i3 má priemernú spotrebu energie na úrovni 17,4 kWh na 100 km jazdy. Ak to prepočítame na gramy CO2, tak pre SR vychádza číslo 21 g C02/km. Po započítaní strát vo vedení a pri nabíjaní (cca 20 %) je to 25 g C02/km. Podľa energetického mixu OECD to je 90 g C02/km. Do „čistoty“ elektromobilov teda významným spôsobom vstupuje proces výroby elektriny.

 

Ako sú na tom spaľovacie autá? Ak berieme do úvahy, že benzínové auto so spotrebou 7 litrov vyprodukuje 161 g CO2/km a naftové auto so spotrebou 6 litrov 158 g C02/km, tak ide o podstatne vyššie hodnoty.

Takýto záver by bol však mylný a hlavne zavádzajúci a pritom s ním prichádzajú mnohé štúdie. Kým na strane elektromobilov počítajú s údajmi o CO2, kde berú do úvahy napríklad pri uhlí ťaženie, spracovanie, prepravu a následné spálenie. V prípade konvenčných áut počítajú mnohé štúdie len s vyprodukovanými emisiami pri spaľovaní v motore. A to je nezmysel. Benzín a nafta sa totiž neobjaví z ničoho nič na čerpacej stanici. Ešte predtým je nutné ropu vyťažiť, prepraviť, spracovať v rafinérii, znovu prepraviť na čerpacie stanice a následne spáliť v motore. Bohužiaľ, čísla v tejto oblasti nie sú úplne presné ale odhady hovoria o tvorbe 2 – 2,4 kg CO2 pri výrobe litra paliva!!! Pokiaľ teda upravíme výpočet, čísla sa zmenia ešte viac v neprospech spaľovacích áut. Pre spomínané benzínové auto je to spolu cca 301 g C02/km a pre naftové cca 278 g CO2/km. To je poriadny rozdiel oproti hodnote elektromobilu v SR: 25 g CO2/km.

 

Zásadnou výhodou elektromobilov však nie je len nižšia produkcia CO2, ale to, že nevypúšťajú škodlivé emisie NOx a sadze priamo v uliciach. Áno, ich výroba je náročnejšia, ale za celý životný cyklus sú ekologickejšie, než spaľovacie autá. Výrobcovia pritom deklarujú, že batérie sú z veľkej časti recyklovateľné.

 

Po nešťastí v japonskej Fukušime sa väčšina ekologicky zameraných ľudí aj politikov odvracia od výstavby jadrových elektrární, ktoré sú zatiaľ to najlepšie čo máme, ak vezmeme do úvahy pomer ich znečisťovania prostredia a výkonu. Ak sa majú elektromobily hromadne rozšíriť, nebude možné ich spotrebu uživiť klasickými a už vôbec nie ekologickými elektrárňami.