Mnohí o ňom viete, ale je určité percento nadšencov, ktorí o tomto aute ani nepočuli. Spojenie Lotusu a Oplu vyústilo začiatkom 90. rokov do niečoho výnimočného, čo už Opel nezopakoval. Na trh prišiel Lotus Omega, takzvaný „sleeper“ 90. rokov, ktorý vtedy bol najrýchlejším "sériovo" vyrábaným sedanom sveta.

Opel Omega bol po type Rekord zástupcom vo vyššej strednej triede. Konkuroval (a niekedy aj úspešne) nemeckej trojke Audi 100 alebo A6, BMW 5 a Mercedes-Benz triedy E. Prvá generácia typu Omega prišla v roku 1986. Táto rarita však obohatila ponuku o 4 roky neskôr.

Opel plánoval vyrobiť až 1 100 kusov, na konci výroby však počet vyrobených modelov zostal na čísle 950. Z toho Lotusu Omega patrilo 630 vozidiel a anglickému Lotusu Carlton (označenie Omegy v Anglicku) 320 kusov.

Lotus Omega skrýval pod kapotou jeden z naj motorov doby, aspoň čo sa týka výkonu. Táto verzia bola interným značením Lotusu pomenovaná ako Type 104. Opel dodal do Anglicka zážihovú pohonnú jednotku R6 3,0 24V, s ktorou sa v Lotuse trocha pohrali.

Pohonná jednotka bola asi tým naj z celého auta.

Pridaním dvojice turbodúchadiel Garret T25, vodou chladeného intercoolera a kovaného kľukového hriadeľa sa podarilo zdvihnúť maximálny výkon na 281 kW (377 k) a krútiaci moment na 568 Nm. Zdvihový objem vzrástol na 3,6 litra. Motor bol spojený so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou pôvodne zo Chevrolet Corvette ZR-1. Pôvodná 5-stupňová prevodovka by taký krútiaci moment nedokázala preniesť. Radový šesťvalec poháňal zadné kolesá cez diferenciál so 45 % svornosťou z Holden Commodore. Pohotovostná hmotnosť sa ustálila na hodnote 1 663 kg.

Predný aerodynamický balík bol najvýraznejšou črtou Lotusu Omega.

Najrýchlejší sedan sveta svojej doby?

Zrýchlenie z 0 na 100 km/h udávali 5,4 sekundy, na 200 km/h za 17,3 s a maximálna rýchlosť takmer 290 km/h. Podľa toho vraj najrýchlejší sériovo vyrábaný sedan na svete. To však nie je úplná pravda, nakoľko existoval ešte rýchlejší "sériovo" produkčný sedan Alpina B10 Bi-Turbo. Tá mala udávanú maximálnu rýchlosť viac než 290 km/h. Tak či tak, oba patrili k špičke, čo ste vtedy mohli kúpiť.

Vráťme sa však k Lotusu. Špeciálny športový podvozok korešpondoval so štvorpiestikovými prednými strmeňmi a 330 mm kotúčmi a zadnými dvojpiestikovými strmeňmi a 300 mm kotúčmi. Automobil jazdil na 17-palcových diskoch s 5-lúčovým dizajnom, ktoré obúvali do pneumatík 235/45 R17 vpredu a 265/40 R17 vzadu.

Lotus sa tiež zameral na aerodynamiku. Predný spojler privádza vzduch nielen k chladiču, ale tiež k predným brzdám. Na kapote nájdeme 2 mriežky a zboku zaujmú nadstavce blatníkov, ktoré použili kvôli širším diskom 8,5" vpredu a 9,5" vzadu. Auto dodávali v dvoch farbách, typickej zelenej a čiernej. Interiér dostal predné športové sedadlá Recaro s výrazným bočným vedením. Zadná lavica ustúpila dvojici samostatných sedadiel.

Sedadlá Recaro poskytli prvotriedne bočné vedenie.

Opel plánoval vyrobiť 1 100 kusov, na konci výroby však počet zostal na čísle 950. Z toho Lotusu Omega patrilo 630 vozidiel a anglickému Lotusu Carlton (označenie Omegy v Anglicku) 320 kusov. A aká je situácia s Lotusom Omega dnes? Model nepatrí práve k vyhľadávaným youngtimerom, oceniť jeho kvality vedia skôr nadšenci jazdenia než zberatelia vzácnych áut. Na mobile.de je aktuálne dostupných 5 kúskov, pričom najlacnejší začína na 25 000 €. Pomyslíte si, tak veľa za Omegu? Toto je však Omega len z diaľky...