Nie, nová reinkarnácia Fiatu 500 tu s nami naozaj nie je už 60 rokov. Reč je o jeho predchodcovi, ktorý dokázal motorizovať vojnou zdecimované Taliansko a priniesť automobil aj do tých najodľahlejších kútov krajiny na Apeninskom polostrove. Fiat 500 Nuova bol tým najmenším možným riešením, kam sa zmestili „pohodlne“ 4 ľudia a k tomu náklad do batožinového priestoru.

Presne 4. júla 1957 prvýkrát verejnosti predstavili v Turíne maličký Fiat 500. Model bol viac ako len „presúvadlom“, bol to tiež člen rodiny mnohých Talianov, proste ich miláčik. V priebehu 60-tych rokov minulého storočia sa stal pop ikonou a symbolom talianskeho štýlu.

V ponuke bolo tiež takzvané kombi Giardiniera, ktoré vyrábali od roku 1960 až do roku 1975. Ako jediný model z verzií 500 si ponechal takzvané „samovražedné“ dvere, ktoré sa otvárali proti smeru jazdy.

Pri tejto príležitosti ukázala automobilka na autosalóne v Ženeve jedinečnú edíciu k oslavám 60-teho výročia tejto malej legendy. Automobil má niekoľko špecifických znakov, ako napríklad číslo 60 zamaskované do loga 500, alebo špeciálne lakovanie.

Poďme sa však pozrieť bližšie na legendu z minulého storočia. Tá sa vyrábala až do roku 1975, teda dlhých 18 rokov. Od roku 1955 pritom v ponuke figuroval aj väčší brat, Fiat 600. Ten však nikdy nedosiahol takú slávu, ako jeho menšie dvojča.

Fiat 500 bol podľa štýlu VW Beetle zadokolka. Pod zadnou kapotou bol dvojvalcový vzduchom chladený „polliter“ s maximálnym výkonom 9 kW (13 k). Bol to nesmierne jednoduchý motor, spolu s ním bolo jednoduchosti podriadené tiež všetko v interiéri. Zaujímavosťou bola skladacia strecha, ktorá sa v slnečnom Taliansku tešila mimoriadnej obľube.

Mimoriadne obľúbená bola skladacia strecha.

Modernizovaná verzia 500 D prišla na trh v roku 1960 a vydržala vo výrobe 5 rokov. Najväčšou zmenou bolo posilnenie motora na 13 kW (17 k). Skladaciu štandardnú strechu majitelia už neotvárali až tak ďaleko dozadu, ako na pôvodnej verzii Nuova.

Vzduchom chladený dvojvalec bol umiestnený vzadu.

V ponuke bolo tiež takzvané kombi Giardiniera, ktoré vyrábali od roku 1960 až do roku 1975. Ako jediný model z verzií 500 si ponechal takzvané „samovražedné“ dvere, ktoré sa otvárali proti smeru jazdy.

Fiat 500 Giardiniera si ponechal až do konca výroby takzvané "samovražedné" dvere

Od roku 1965 bola totiž v ponuke verzia Berlina, ktorá mala už dvere zavesené na pántoch vpredu. Auto vyrábali do roku 1973 tiež pod názvom Fiat 500 F. V roku 1968 prišiel na trh Fiat 500 L alebo Lusso, ktorý priniesol viac chrómu na nárazníky, modernejší interiér a vydržal vo výrobe do roku 1972.

Posledným vývojovým štádiom pôvodného Fiatu 500 bola verzia 500 R alebo Rinnovata (1972-1975). Tá už dostala motor z Fiatu 126, zdvihový objem tak narástol na 0,6 l. Kariéru malej 500-ky ukončil nástupca Fiat 126 a tak sa po 18 rokoch malý drobec odobral do dôchodku s konečným počtom takmer 3,9 milióna vyrobených kusov. Novodobú históriu začali písať presne 50 rokov po predstavení pôvodnej 500-ky, v roku 2007 uvedením moderného Fiatu 500. To je však už iný príbeh, ten novodobý.