V minulosti sa pre jednoduchosť a ľahkú údržbu používali nie len na nákladných, ale aj osobných autách pevné nápravy. Nemali žiadne odpružené hmoty. Spojenie s vozidlom bolo cez listové pružiny. To znemožňovalo športovejšiu jazdu, len veľmi obmedzený komfort a tiež horší kontakt kolies s cestou pri prepružení čo len jednej strany. Na nekvalitných cestách o športovej jazde nemohol vodič ani premýšľať. No práve komfort a nižší hluk by ocenili všetci. A tak sa vývoj posunul ďalej.

Postupne však výrobcovia začali prikladať dôležitosť aj presnému vedeniu kolesa a tak prišli na trh nezávislé typy zavesenia predných kolies. Azda najrozšírenejším je v súčasnosti McPherson, ktorý nájdeme pri najlacnejších, ale aj drahších a výkonnejších vozidlách.

Pôvodný McPherson

Začiatok tohto typu zavesenia by sa mohol pripísať typu Chevrolet Cadet, avšak projekt vývoja v roku 1947 zastavili. Ďalej sa McPhersonu venoval Ford, ktorý do sériovej podoby dostal Consul a Zephyr. Tie sú označované ako prvé vozidlá s McPherson zavesením. Tento typ nápravy by sa mohol charakterizovať ako zavesenie, pri ktorom sa otáča tlmič s celým nábojom kolesa, tehlicou alebo otočom (doplňte si, čo používate najčastejšie). Ani to však nie je celkom pravda.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Pôvodný McPherson používa k priečnemu vedeniu kolesa len 1 jednoduché rameno. Pozdĺžne sily tak zachytáva skrutný stabilizátor, ktorý je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Tento typ sa používal dávnejšie, v súčasnosti ho už vo vozidlách asi nenájdeme. Existoval napríklad vo Forde Sierra, alebo Kia Rio prvej generácie.

Konštrukčne najlepší McPherson nájdeme na výkonných predokolkách. Opel ho nazval HiPerStrut a použil v modeli Astra OPC (J), Ford vo Focuse RS s názvom Revo Knuckle a Renault v Mégane RS. Je zo všetkých McPhersonov konštrukčne najzložitejší a najdrahší. No do riadenia prenáša najmenej síl.

Modifikovaný McPherson

Modifikovaný McPherson je dnes najrozšírenejšou možnosťou zavesenia prednej nápravy. Spodné priečne rameno je uchytené do nápravnice, alebo rámu vozidla v dvoch bodoch. Tento systém tak zachytáva nielen priečne, ale aj pozdĺžne sily a tak auto s týmto typom nevyhnutne nepotrebuje stabilizátor, ako napríklad Škoda Favorit alebo Škoda Felicia. Stabiliuzátor má však primárne inú funkciu, než prenášať pozdĺžne sily, preto ho mnohé autá majú.

Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

V súčasnosti najrozšírenejší McPherson používa množstvo automobiliek, všade sa stále otáča tlmič s tehlicou. Jedinou odlišnosťou je oddelené použitie tlmiča a pružiny, ktoré používali napríklad staršie Mercedesy generácie W201 alebo W124. Tie mali pružinu uchytenú priamo do spodného priečneho ramena a nie spolu s tlmičom do tehlice.

McPherson s 2 spodnými ramenami

Ďalšou evolúciou je použitie dvoch spodných ramien namiesto jedného. Tehlica je tak spojená s ramenami cez 2 čapy, ktoré sú spravidla otočené proti sebe. Tento typ je dnes menej rozšírenejší, avšak dávnejšie ho využívali väčšie vozidlá BMW 5 (E34 alebo E39) alebo Mercedes C (W203).

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

McPherson s oddelnou tehlicou

Aby toho nebolo málo, poznáme ešte McPherson s oddelenou tehlicou, ktorý je takým „pseudo“ lichobežníkovým typom zavesenia. Prečo „pseudo“? Z jednoduchého dôvodu, v tomto jedinom prípade sa pri McPhersone neotáča spolu s tehlicou aj celý tlmič. Je to spôsobené oddelenou tehlicou, ktorá je dole aj hore spojená s druhou časťou tehlice. Tá už tvorí s tlmičom a pružinou jeden celok, ktorý sa však neotáča spolu s kolesom. Výhodou tohto typu zavesenia je zmenšenie záberových síl pôsobiacich na riadenie a nájdeme ho preto pri silnejších prednokolkách. Opel ho nazval HiPerStrut a použil v Astre OPC (J), Ford vo Focuse s názvom Revo Knuckle a Renault Mégane RS. Tento systém je zo všetkých McPhersonov konštrukčne najzložitejší a najdrahší.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Lichobežníkové zavesenie

Druhým variantom zavesenia predných kolies moderných vozidiel je takzvané lichobežníkové zavesenie. To tvorí takzvaný pomyselný lichobežník. Z angličtiny často zle preložený dvojitý lichobežník (double wishbone – dvojité rameno a nie dvojitý lichobežník) umožňuje veľmi presné vedenie kolesa. Je voči McPhersonu nákladnejší na výrobu, náročnejší na údržbu (samozrejme tiež drahší) a výrobca musí v podbehu kolesa upraviť viac častí pre uchytenie väčšieho počtu ramien.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Tehlica sa v tomto prípade, rovnako ako pri McPhersone s oddelenou tehlicou, otáča s kolesom, tlmič s pružinou je uchytený do spodného ramena a neotáča sa. Aj v tomto prípade je niekoľko modifikácií podľa výrobcu. Poznáme 1 alebo 2 ramená hore aj dole. Existuje tak riešenie s 2 čapmi alebo až dokonca 4 čapmi uchytenými do tehlice. Obe ramená hore aj dole sú uchytené do karosérie a nápravnice cez 2 silentbloky, teda dohromady 4. Tento typ zavesenia používajú väčšinou veľké SUV modely a tiež najnovšie modely prémiových výrobcov (BMW 5, Audi A6, A8). Špecialitkou je tiež upravený lichobežník, ktorý má horné rameno spojené s karosériou len v jednom bode. Je to teda takzvané viacbodové zavesenie (dole 2 a hore 1 uchytenie), avšak má vlastnosti blízke lichobežníku. Konštruktéri ho použili napríklad na Nissane 300ZX. A aký typ zavesenia preferujete vy?