Najbližší týždeň Slovensko podľa predpovedí počasia nečaká nič iné len dážď, prípadne vo vyšších polohách dážď so snehom. Je zrejmé, že naše preťaženými kamiónmi preležané cesty budú na mnohých miestach zaliate stojatou vodou. Stojatá vrstva vody na ceste dokáže byť vo vyšších rýchlostiach mimoriadne nebezpečná. Rýchlostí typických pre jazdu v obci 45 - 60 km/h sa tento problém netýka. Je prakticky nemožné (teoreticky áno) dostať aquaplaning v tempe pod 60 km/h. No asi každý jazdí aj mimo obce...

Ak sa nechcete len bezmocne prizerať, ako vodiči vo videu nižšie, venujte nasledovnému článku plnú pozornosť!

Množstvá vody na cestách premávku prirodzene spomaľujú. V dlhých kolónach stráca čas mnoho z vás. Potom, keď sa cesta konečne otvorí, hurá predbiehať. Samozrejme, prirodzená reakcia na frustráciu z vlečenia sa za ľaknutým osobákom alebo preťaženým kamiónom. Ale POZOR! Na Slovensku viac než vo väčšine krajín EÚ hrozí riziko silného aquaplaningu podstatne viac. Práve vďaka koľajam od preťažených kamiónov. Že sú naše cesty v hroznom stave, nie len po zime, ale celý rok je už snáď aj trápne rozoberať. Ale mnohé, na oko zdravé úseky mimo obcí, trpia zdržiavaním vody v prevaleninách od trestuhodne preťažených mašín.

Aquaplaning prichádza zväčša náhle a nečakane. Zlý posed za volantom, zlé držanie volantu (len jednou rukou) - schopnosť vodiča nebezpečenstvo rozpoznať klesá.


Aquaplaning? To sa mne nemôže stať!

V prvom rade je treba si uvedomiť, že sa teoreticky týka každého vozidla, ktoré dokáže prekročiť 80 km/h. Prax je o čosi zložitejšia, lebo na to, aby vznikol, musí byť splnených viacero podmienok. V zásade k nemu môže dôjsť vždy. Otázkou je len, pri akej rýchlosti... V drvivej väčšine prípadov je aquaplaning záležitosťou jazdy v priamom smere. V zákrute je prakticky neriešiteľný, ale chvalabohu aj výnimočný.

Čo je aquaplaning?

Veľmi sa mi páči reklama istej poisťovne v ČR nad diaľnicou: Aquaplaning není plánování na vodě. Voľný preklad je let/vznášanie sa na vode. Je to stav, kedy pneumatika nedokáže zo stopy pri odvaľovaní odvádzať vodu adekvátne rýchlo jazde, teda jej otáčkam. Vo vyššej rýchlosti sa pred pneumatikou vytvorí vodná stena, ktorej tlak v istom momente prekročí tiaž vozidla na pneumatiku. Vtedy pneumatika stratí kontakt s povrchom a vznesie sa na vrstve vody. Keď k tomu dôjde na všetkých kolesách vozidla, stáva sa absolútne neovládateľné. Táto situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože nie je možné meniť smer, brzdiť ani pridávať.

Dá sa s aquaplaningom bojovať?

Samozrejme! Ako som spomenul, pri istej rýchlosti a vrstve vody na ceste mu podľahne každé vozidlo. Je však ohromný rozdiel, či je to pri 110, alebo 210 km/h. Prvou rýchlosťou jazdíme za dažďa celkom bežne úplne všetci, tou druhou už snáď len na okruhu (ako vo videách vyššie) alebo za dažďa len šialenci. :)

Čo riziko aquaplaningu zvyšuje? 

- vysoká rýchlosť,
- staré a zjazdené pneu (dezén pod 4 mm je hazard!),
- široké pneu,
- ľahšie vozidlo,
- hĺbka vodnej vrstvy a jej dĺžka (problém začína pri vrstve cca 5 mm a dĺžke 10 m a viac),
- štruktúra a materiál povrchu (betón je voči koľajam odolnejší a za mokra má lepšiu priľnavosť),
- podhustené/prehustené pneu.

Ako aquaplaning rozpoznať?

- volant je zrazu veľmi voľný,
- auto nereaguje na jemne zmeny smeru,
- otáčky motora prudko vyletia hore.


Anti Aquaplaningové opatrenia:

- NEJAZDIŤ V KOĽAJÁCH S VODOU!!!
- nižšia rýchlosť,
- dostatočne hlboký dezén pneumatík (min. 4 mm)
- správne hustenie/jemné prehustenie (podhustenie je veľmi nebezpečné!)
- ťažšie vozidlo,
- užšie pneu (tie sú však horšie na mokrom a suchom povrchu).

Čo robiť/nerobiť?

Ja viem, píše sa to ľahko. No v prvom rade nepanikáriť! Nebrzdiť ani netočiť volantom! Brzdenie aj snaha o zmenu smeru jazdy spôsobia v prípade kontaktu len jedného kolesa, jednej strany vozidla neriešiteľný šmyk! Ak je brzdenie nevyhnutné (kvôli prekážke) treba tak urobiť postupným prerušovaným prišliapavaním pedálu, nie dupnutím. Ak sa však auto stihne roztočiť, alebo pred sebou zrazu máte prekážky, boh vás ochraňuj!

Čo teda robiť? Ubrať plyn (na automate), alebo stlačiť spojku a počkať s volantom rovno, kým rýchlosť pod vplyvom odporov (vody, valenia, vzduchu) klesne natoľko, že kolesá sa znova chytia.