Testy EuroNCAP majú jednoznačne pozitívny prínos k bezpečnosti premávky. No keďže ide o štandardizované testy (odohrávajú sa stále za rovnakých podmienok z dôvodu objektívnosti), majú jednu slabinu. Výrobca dopredu vie, akým spôsobom sa budú autá testovať. To znamená, že výrobca pripraví vozidlo práve na tieto testy. Bezpečnosť v prípade iných, „neštandardných“ nehôd môže byť však dosť odlišná. Pred pár rokmi to dokázala napr. americká IIHS, ktorá poslala autá oproti nedeformovateľnej prekážke len s 25% prekrytím. Autá, ktoré obstáli výborne pri „bežných“ testoch, tentokrát úplne prepadli. Výborné hodnotenie si odnieslo len Volvo, ktoré je známe svojim prístupom k bezpečnosti.


Ako by dopadli autá pri iných „neštandardných“ nárazoch? Švajčiarska organizácia Dynamic Test Center (DTC) spravila desať zaujímavých nárazových testov, ktoré môžu na cestách nastať. Organizácia EuroNCAP podobné testy nerobí. Navyše, DTC testuje väčšinou staré autá, ktorých je na cestách stále veľké množstvo.

 

1.    Škoda Octavia I, náraz s malým prekrytím


Prvou obeťou švajčiarskych inžinierov je Škoda Octavia I. generácie. Prvú modernú Škodu poslali do pevnej bariéry s prekrytím 25% pri rýchlosti 64 km/h. Výsledkom je narušenie štruktúry automobilu a poranenia vodiča.

 

2.    Volkswagen Golf III, náraz s malým prekrytím


Rovnaký výrobca, rovnaká platforma vozidla a výsledok omnoho horší. Dôvod? Vek auta. Golf III má horšiu pevnosť karosérie, horšie deformačné zóny. V Golfe by ste takto búrať nechceli.

 

3.    Renault Espace vs. Fiat Stilo, bočný náraz 


Nedanie prednosti v jazde môže skončiť fatálne. V treťom teste simulovali inžinieri nedanie prednosti v jazde. Renault Espace búra do prednej bočnej časti Fiatu Stila v rýchlosti 64 km/h. 

 

4.    Renault Laguna, náraz do betónu v 112 km/h


Renault Laguna bol vo svojej dobe podľa testov EuroNCAP jedným z najbezpečnejších automobilov. Ale v štvrtom teste má proti sebe silného protivníka – betónovú stenu. Búrať v rýchlosti 112 km/h do pevnej prekážky nedáva veľkú nádej na prežitie. Okrem vonkajších poranení tu hrozia pri náhlom spomalení aj vnútorné poranenia.

 

5.    Náraz zboku/zozadu 200 km/h


Piaty test simuluje náraz v rýchlosti, ku ktorej sa väčšina vodičov ani nepriblíži. Iba ak by bývali v Nemecku. Práve na „autobahne“ nie je ničím výnimočné cestovať aj rýchlosťou 200 km/h. Ale čo ak sa vám do cesty dostane stojace auto? Nádej na prežitie je mizivá.

 

6.    Opel Meriva vs. Opel Sintra, čelný náraz 100 km/h


V ďalšom teste inžinieri DTC poslali Opel Astru v rýchlosti 100 km/h čelne do väčšieho MPV. Výsledok je omnoho lepší ako v prípade 4. testu a nárazu vozidla do pevnej prekážky. Dôvod? Astra narazila do deformovateľnej prekážky v 100% prekrytí. Pritom Opel Sintra je vyššie a ťažšie vozidlo, ktoré hrá v neprospech Astry.

 

7.    Karavan, náraz do betónu


Nákladné autá nevynikajú bezpečnosťou. No namiesto korby dajte dozadu chatrnú nadstavbu a bezpečnosť sa stane katastrofálnou. Rýchlosť nárazu neznáma.

 

8.    Zabezpečený náklad vs. Nezabezpečený náklad


Mnoho ľudí podceňuje zaistenie prevážaného nákladu. Nezaistené predmety nepatria do kabíny, ale do kufra. Voľne poletujúce predmety sa totiž môžu stáť zbraňou. Dámy by si mali napr. pripútať kabelku bezpečnostným pásom spolujazdca.

 

9.    Osobné auto vs. príves traktoru


Deformačné zóny sú stavané na to, aby v prípade nehody pohltili silu nárazu. Čo sa však stane, ak náraz nesmeruje na deformačné zóny? Typickým príkladom je traktor, ktorý vám nedá prednosť. Vy nestihnete dobrzdiť a narážate A-stĺpikmi do prívesu. Tie však nie sú konštruované tak, aby pohltili silný náraz...

 

10.    Zrážka dvoch nákladných vozidiel 80 km/h


Sedieť vysoko nad väčšinou premávky má z pohľadu bezpečnosti veľkú výhodu. V prípade stretu s osobným autom hrozí vodičovi nákladiaku len malé nebezpečenstvo. Situácia sa však mení ak narazí do niečoho väčšieho. 

 

Zdroj: autoforum, dtc