Od roku 1986 je nemecký šampionát cestovných automobilov (Deutsche Tourenwagen Meisterschaft) absolútna špička. A to nielen v Nemecku. Do roku 1992 používali autá špecifikácie FIA Group A. Potom pravidlá zmenili a DTM schválilo voľnejšie, ale aj omnoho nákladnejšie pravidlá FIA Class 1, ktoré mali slobodný vývoj auta. To znamenalo obrovské náklady. DTM pretvorili po roku 1995 na sériu podporovanú FIA, International Touring Car series (ITC). FIA vyťažila maximum z podujatí, ktoré boli ochotné zaplatiť veľké peniaze za to, aby mohli privítať tieto extrémne drahé špeciály. V tom čase boli dokonca autá ITC na podobnej technologickej úrovni, ako Formula 1. FIA zabezpečila televízne prenosy v mnohých svetových televíziách a preteky sa jazdili v krajinách ako napríklad Brazília, alebo Francúzsko. Technologicky vývoj išiel stále vpred a to spôsobilo, že po sezóne 1996 sa Alfa Romeo a Opel rozhodli opustiť šampionát. Kvôli neúnosným nákladom. Pre lepšiu predstavu o tejto mimoriadne obľúbenej sérii si pozrite video.

Volvo C70 DTM v boxoch pri 24 hodinovke na Nürburgringu.

Po niekoľkých rokoch bez DTM sa rozhodlo pôvodné zastupiteľstvo ITR oživiť šampionát DTM v pôvodnej podobe. To znamenalo kalendár obsahujúci väčšinu podujatí v Nemecku a blízkom okolí. Takisto výrazné zníženie nákladov a zjednotenie niektorých komponentov auta. Aby bola zaistená vyrovnanosť áut, všetky autá museli byť postavené na rovnakom oceľovom rúrkovom ráme, mať 4,0 motor V8 s pohonom zadných kolies a minimálnu váhu 1080 kg. Pravidelných účastníkov starého DTM, Mercedes a Opel, to veľmi zaujalo a okamžite potvrdili účasť. Pridalo sa ešte Audi, prostredníctvom tímu ABT Sportsline. A v hre bola ešte štvrtá značka, a to práve Volvo. Peter Zakowski sa pre nové pravidla nadchol podobne ako ostatné značky, no mal veľký problém. Nemal podporu žiadnej automobilky. Aby si zaistili záujem potencionálneho podporovateľa, vymysleli odvážny plán. Rozhodli sa postaviť auto bez toho, aby sa niekoho niečo pýtali. Šasi sa zhodovalo s predpismi DTM a do auta namontovali 450 koňový motor Judd V8. 6 rýchlostná sekvenčná prevodovka posielala silu na zadné kolesá. Váha bola len 1000 kg, čo umožnilo inžinierom použiť 80 kg na balansovanie auta.

Maketa Volva C70 DTM v múzeu Volva.

No hlavný znak auta bola karoséria. Použili karosériu elegantného Volva C70 v nádeji, že oslovia švédsku automobilku, aby sa vrátila na nemeckú pretekársku scénu po tom, čo v minulosti zažívala nemalé úspechy. Zakspeed nečakal na definitívnu odpoveď od švédskych konzervatívcov a išiel testovať novú C70 DTM pred komisiu ITR, ktorá má pod palcom DTM. Niekto hovorí, že auto bolo prirýchle a okamžite dostalo zákaz štartu, iní hovoria, že motor Judd V8 nebol v súlade s pravidlami DTM a Zakspeedu bola zamietnutá účasť na štarte v sezóne 2000. K tomu Volvo odmietlo účasť v DTM a odmietol Zakspeedu poskytnúť práva na používanie karosérie modelu C70. Bez továrenskej podpory nebola účasť v DTM možná a Zakspeed zrušil svoju účasť. Zakspeed nechcel nechať auto zomrieť ako múzejný kúsok a zúčastnil sa s ním slávnej 24 hodinovky na Nürburgringu. Aj napriek silnej zostave sa pre množstvo technických problémov nepodarilo preteky dokončiť. Auto tak predsa len skončilo v múzeu tímu Zakspeed. Jedna maketa je aj v múzeu Volva v Gothenburgu a dokonca má na sebe polepy továrenského Volva. Zdá sa, že Zakspeed bol blízko vstupu do DTM, no čo by Volvo C70 DTM predviedlo, sa už nikdy nedozvieme.

Volvo C70 DTM a jeho predchodca Volvo 240 turbo Group A.