Typ 164 bol poslednou Alfou, ktorú vyvíjali pred spojením s Fiatom. No Fiat mal určitý podiel aj na 164-ke, lebo vývoj prebiehal spoločne a výsledkom boli štvorčatá Alfa Romeo 164, Fiat Croma, Lancia Thema a Saab 9000.
Alfa Romeo 164 bolo prvým autom značky vo vyššej strednej triede s pohonom predných kolies.
Alfa Romeo však trochu odbočila a niektoré veci boli od zvyšných súrodencov odlišné. Pohonnými jednotkami zaujala už na začiatku. Základom bol atmosférický 2,0 liter Twin Spark, ktorý produkoval 108 kW (148 k). Už v tej dobe mal každý valec 2 sviečky. Zlé jazyky tvrdia, že to, čo prezentovali ako technologickú vyspelosť, bola vlastne nedokonalosť a zbytočná komplikácia pre motory. A veru dodnes má 99,9 % zážihových spaľovacích motorov jednu zapaľovaciu sviečku.
Interiér ponúkal na svoju dobu zaujímavé čalúnenie a dostatok priestoru s komfortom.
Ďalším v ponuke bol 3,0 V6 s max. výkonom 141 kW (192 k) a nádherným zvukom. V ponuke bol tiež vznetový štvorvalec 2,5 TD s výkonom 86 kW (117 k), ten však nebol ako vo Fiate Croma od Iveca (a teda skoro nezničiteľný), ale od VM Motori.
Vidlicový šesťvalec Busso produkoval nádherný zvuk.
Neskôr prišiel do ponuky oturbený dvojlitrový štvorvalec s maximálnym výkonom 129 kW (175 k). Ten už v tej dobe zrýchlil veľké auto z 0 na 100 km/h za 7,2 sekundy. Od roku 1991 však vypadol z ponuky a nahradil ho rovnako veľký prepĺňaný V6 s max. výkonom 155 kW (210 k). Ten si vydupali Taliani, ktorí chceli šesťvalec, ale nechceli platiť vysokú poistku. Obe verzie mali tiež funkciu overboost.
Dvanásťventilovému šesťvalcu postupne emisné priškrtenia znižovali výkon na konečných 132 kW (180 k). Štvorventilová hlava v 1992 priniesla 155 kW (211 k). Vo verzii QV (Quadrifoglio Verde) mal dokonca až 170 kW (231 k). S ním bola spojená manuálna 6-stupňová prevodovka.
Dizajnové línie sú aj po rokoch stále neopozerané.
Rovnaký motor poháňal tiež jedinú štvorkolku Q4. Tá mala viskóznu spojku a krútiaci moment mohol putovať medzi prednú a zadnú nápravu v pomere 100:0.
Verzia Pro-Car jazdila až 340 km/h
Zaujímavosťou je verzia Pro-Car, ktorá mala v strede umiestnený vidlicový 10-valec, ktorý produkoval 462 kW (629 k). Automobil vážil len 750 kg a dokázal jazdiť až 340 km/h. Štvrť míle (400 m) pokoril za 9,7 sekundy. Vyrobili len 1 kus. Mal vzkriesiť záujem o sériu Procar. No nepodarilo sa...
Alfa Romeo 164 mala napríklad vetranie ovládané elektromotormi. V interiéri tak neboli ovládače ťahané lankom, avšak elektronika nepatrila k tým najlepším plusom 164-ky. Niektoré verzie však mali dokonca aj elektronicky riadené tlmiče.
Predná náprava využívala zavesenie McPherson, vzadu bola viacprvková náprava. Pre lepšie rozloženie hmotnosti bol akumulátor v kufri. Modernizácia po piatich rokoch priniesla niekoľko zmien, tou najvýraznejšou boli menšie svetlomety so šošovkovou technikou. Posledné kusy 164-ky zišli z výrobných pásov v roku 1997. Nástupca 166 klesol v oblasti spoľahlivosti ešte nižšie. Aj keď Alfa Romeo 164 nie je veľmi vyhľadávaným youngtimerom, určite patrí k zaujímavým autám z 80-tych rokov. Skúste sa započúvať do zvuku vidlicového šesťvalca Busso, možno tak po 164-ke aj zatúžite. :)
