Verzia M3 GTR dostala motor s označením P60. Atmosférický V8 mal objem 4,0 litra. Išlo o pretekársky motor so suchou kľukovou skriňou a plochým kľukovým hriadeľom.

Príbeh osemvalcovej GTR začal trochu netradične v USA. Na prelome milénia chceli páni z Mníchova pretekať v American Le Mans Series, vytrvalostných pretekoch. Pri voľbe auta zvolili M3 E46. Problém bol však v tom, že so svojim malým šesťvalcom nestíhala americkej konkurencii. Riešením bol teda osemvalec. Nebolo to ale také jednoduché. Pretekársky automobil musí vychádzať zo sériového vozidla. Tu sa zrodil v hlavách Nemcov diabolský plán výroby cestnej verzie M3 GTR V8. Nemci naplánovali výrobu len desiatich kusov! Každý stál ohromných 250 000 €.

Už v roku 2001 sa tím BMW PTG zúčastnil American Le Mans Series, kde absolútne dominoval. Vozidlá M3 GTR vyhrali všetky preteky, v ktorých nastúpili. Titul šampióna putoval do rúk jazdca Jorga Mullera a konštruktérsky pohár do stajne BMW.

BMW M3 GTR E46

BMW M3 GTR E46 dominovalo na trati, keď vyhralo všetky preteky American Le Mans Series v roku 2001.

Nie každému sa páčil úspech BMW. Prvé sa ozvalo Porsche, ktoré sa sťažovalo, že cestné BMW M3 GTR je v podstate skôr prototyp, než sériové vozidlo. Samotné Porsche odvodilo závodný špeciál z verzie 911 GT3, ktorú si mohol kúpiť v podstate ktokoľvek. V prípade desiatich vyrobených kusov BMW to záujemca nemal také jednoduché. BMW ale splnilo všetky pravidlá. Paradoxom bolo, že Nemci nepredali ani jedno vozidlo v Amerike. Deväť kusov predali v Európe a jeden v Ázii. Splnili tak podmienku predať autá na dvoch kontinentoch. Chápeme teda hnev Porsche, ktoré namietalo voči benevolentným pravidlám. Cestná verzia M3 GTR bola v podstate mierne upraveným závodným špeciálom. Porsche teda už v nasledujúcom roku presadilo zmenu pravidiel. Po novom musela automobilka vyrobiť aspoň 100 kusov vozidiel a 1000 kusov motorov. To bola jasná stopka pre Mníchov. Nemci tak odstúpili zo súťaže.

Výkon 380 koní pri 7 000 ot./min

Poďme ale k samotnému autu. Verzia M3 GTR dostala motor s označením P60. Atmosférický V8 mal objem 4,0 litra. Išlo o pretekársky motor so suchou kľukovou skriňou a plochým kľukovým hriadeľom. Výsledkom bol výkon priškrtený na 380 koní pri 7 000 ot./min. Pretekársky špeciál mal výkon 450 koní pri 7 500 ot./min.

BMW M3 GTR E46

Nemci plánovali vyrobiť len desať kusov, nakoniec vyrobili len šesť áut. Dnes sú už len tri.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Že 380 koní nie je žiadna omračujúca hodnota? No, nie je. Ale osemvalec bol napriek všetkému ľahší o 13,6 kg oproti radovému šesťvalcu v štandardnej M3. Navyše, výkon prenášala na zadnú nápravu výhradne manuálna prevodovka (majitelia verzie CSL môžu závidieť).

Zníženie hmotnosti

Samozrejme, Nemci vo veľkom odľahčovali. Väčšina karosérie je z plastu vystuženého karbónom (CFRP), rovnako ako pretekársky stroj. Z interiéru vyhodili všetko nepotrebné. V kabíne ostali len sedadlá Recaro a čiastočný rám. Výsledná hmotnosť je niekde medzi 1 300 – 1 350 kg. 

Takže cestnú verziu BMW M3 GTR plánovali vyrobiť v desiatich exemplároch. Realita bola však nakoniec iná. Nemci vyrobili len šesť kusov, z toho tri kusy boli vývojové prototypy, ktoré údajne zničili. Ďalšie tri kusy sa dostali do súkromných rúk, kde však dlho nepobudli. Automobilka ich odkúpila späť a zaradila do kolekcie BMW Group Classic.


Zdroj: autoforum

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 9 obrázkov