Volkswagen Golf Mk III

Automobilka Volkswagen bola na poli kompaktných áut vždy silným hráčom. Už prvá generácia modelu Golf urobila dieru do sveta a vyslala jasný signál, že Wolfsburg vie udrieť na tú správnu strunu. Druhá generácia Mk II ukázala, že ctí tradície a Golf Mk III definitívne potvrdil, že správny mix tradície a moderny znamenajú úspech. VW Golf Mk III sa totiž so ziskom 276 bodov stal európskym Autom roka 1992.

Ten istý, a predsa iný

Dizajnéri tretej generácie si dali záležať na tom, aby bola novinka jasne rozpoznateľná ako Golf, niesla teda typické štylistické znaky druhej generácie, s ktorou, mimochodom, zdieľala takmer rovnaký rázvor. Typickým poznávacím prvkom bol masívny C-stĺpik karosérie, ktorý tu dosiahol maximálnu možnú hrúbku a neskôr sa stal aj terčom kritiky za obmedzujúci výhľad šikmo vzad. Zaujímavosťou dizajnu však bolo, že aj keď bol povedomý, v skutočnosti bol úplne nový, priniesol viac oblín, masívnejší vzhľad a dokonca opustil tradičný prvok v podobe okrúhlych hlavných svetlometov. Napriek tomu to bol stále Golf, ktorý prijala nielen nová, ale aj staršia, konzervatívnejšia klientela.

VW Golf 2,8 VR6 bol považovaný za superhatchback. Jeho šesťvalec s výkonom 128 kW (174 k) ho na stovku katapultoval za 7,8 s, maximálne sa rozbehol na 224 km/h.


Bezpečnosť ako hlavná zbraň

Hlavným motívom novinky bola nadštandardná bezpečnosť a pevnosť skeletu. Pri prvej medzinárodnej prezentácii Golfu III v Mníchove fabrika neváhala nazvať svoje auto najbezpečnejším v segmente a súdiac podľa spracovania a použitých technológií ani nemusela byť ďaleko od pravdy. Z marketingového hľadiska zabodoval Golf aj ponukou airbagu vodiča a spolujazdca, čo bolo na začiatku deväťdesiatych rokov stále skôr doména veľkých luxusných áut. Novinkou bol aj príplatkový palubný počítač, či digitálne počítadlo najazdených kilometrov. Potešil väčším vnútorným priestorom, ktorý predznamenala už celková dĺžka 4074 mm (o 89 mm väčšia ako pri Golfe II) a šírka 1694 mm (o 29 mm viac ako Golf II). Základným motorom bol benzínový štvorvalec 1,4 8V (44 kW/60 k), tí lepšie situovaní však siahli po liatinovom štvorvalci 1,6 8V (55 kW/75 k) alebo rovno po motore 1,8 8V (66 kW/90 k). Ten bol, mimochodom, k dispozícii aj s výkonom 55 kW (75 k) a v kombinácii s automatickou prevodovkou. Neskôr sa motorová ponuka, samozrejme, rozrastala, nechýbali v nej ani benzínové dvojlitre (85 kW/115 k a 105 kW/143 k) a naftové štvorvalce 1,9 D, TD, SDI a TDI (od 47 kW/64 k do 81 kW/110 k). Zaujímavou verziou bol Golf 1,9 D Ecomatic so stop/štart systémom (z dôvodu nezáujmu bola po dvoch rokoch jeho výroba zastavená). Vrchol ponuky predstavoval šesťvalcový Golf VR6 (128 kW/174 k). VW Golf Mk III bol vo výrobe v rokoch 1991 – 1997.

Opel Astra  (F)

Nová Astra (F) bola pre európsky Opel (GM) zásadnou novinkou. Až tak zásadnou, že sa fabrika rozhodla pre zmenu názvu a opustila meno Kadett (E). Astra sa predstavila ako troj- a päťdverový hatchback, sedan, praktické kombi a úžitkový van. Neskôr pribudol aj kabriolet, za ktorým stála značka Bertone. Celková vyváženosť, moderný vzhľad, bohatá výbava a pokrokovosť auta boli tak silnými zbraňami, že si pred nimi nebol istý dokonca ani Volkswagen. Anketa Auto roka 1992 sa tak do histórie zapísala predovšetkým ako nervydrásajúci súboj medzi novým Golfom a Astrou. Tá nakoniec získala o 45 bodov menej (231 b) a skončila druhá. Aj to bol však veľký úspech.

Vrcholom modelového Radu Astra (F) bol Opel Astra GSi 2,0 16V. S výkonom 110 kW (150 k) sa z 0 na 100 km/h dostal za 8 sekúnd a zvládol 220 km/h.


Aj v jej prípade bol základom štvorvalec 1.4 8V (44 kW/60 k), ak ste sa však rozhodli pre verziu 1,4 16V, razom ste mali pod plynom 66 kW (90 k). Na to nestačil ani väčší osemventil 1,6 8V (52 kW/71 k). Astra F však mala k dispozícii podstatne viac motorov ako Golf III, tesne pred koncom výroby sa vrcholom stal štvorvalec 2,0 16V (110 kW/150 k) vo verzii Astra GSi. Záujemcov o naftové motory Astra uspokojila motormi s objemom 1,7 l a výkonmi od 42 kW (57 k) do 60 kW (82 k). Rovnako, ako vo Wolfsburgu, aj v Rüsselsheime sa sústredili na rôzne akčné modely Astry. Na trhu sa tak postupne objavovali verzie GT, Sportive, Diamond, Sunshine, Champion I, II, Cool, Dream, Season, či Style. Opel Astra (F) bol vo výrobe v rokoch 1991 – 1998.

Citroën ZX

Rok 1991 sa niesol v Citroëne v znamení modelovej výmeny. Model GS vypratal pozície úplne novému hatchbacku s označením ZX. Na jeho základoch o niečo neskôr vznikol aj Peugeot 306. Modelom ZX chcela automobilka zaútočiť predovšetkým na mladšiu klientelu. Tomu prispôsobila moderný hranatý dizajn (vtedy patrili hrany k mimoriadne moderným prvkom), bohatšiu výbavu (výbava Aura mierila na zákazníkov prahnúcich po luxuse, Reflex útočil na mladých, Avantage na rodiny a Volcane bol určený pre bonitných mladých športovcov). Citroën ZX sa vyznačoval predovšetkým veľmi pokrokovým podvozkom, ktorého konštrukcia bola premyslenejšia a zložitejšia ako pri Golfe aj Astre. V rukách dobrého šoféra tak bol ZX omnoho agilnejší, komfortnejší a bezpečnejší, než spomínaní konkurenti. Ruku v ruke s tým však šla menšia životnosť zadného zavesenia a vyššie servisné nároky. Práve pokrokové riešenia a lepšia výbava než pri nemeckých konkurentoch ho vyniesli na celkové tretie miesto v ankete Auto roka 1992 (213 b). Celkovou dĺžkou 4085 mm aj šírkou 1705 mm prekonával aj Golf III, čo sa odrazilo v ešte väčšej kabíne.

Citroën ZX Volcane mal pod kapotou štvorvalec 1.9 8V s výkonom 97 kW (132 k). Disciplínu 0-100 km/h zvládal za 9,5 s, maximálna rýchlosť bola 200 km/h.

Niektoré motory prebral ZX od predchodcu, niektoré motory dokonca zdieľal s menším modelom AX. Základom ponuky bol štvorvalec 1,1 8V (44 kW/60 k), k dispozícii však boli aj motory s objemami 1,4 8V (55 kW/75 k), 1,6 8V (65 kW/88 k), 1,9 8V (88 kW/120 k), či dokonca motor 2,0 16V s výkonmi 110 kW (150 k) a 123 kW (167 k). Nechýbali ani naftové štvorvalce 1,9 D TD (od 48 kW/65 k po 66 kW/90 k). Citroën ZX sa vyrábal v rokoch 1991 – 1998 a jeho nástupcom sa stala ešte populárnejšia Xsara.