Negatívne dôsledky koronavírusu na ekonomické výsledky jednotlivých ekonomík sú veľmi silné, spolu s nimi sa však do červených čísiel prepadla aj samotná doprava. Či už tá individuálna, alebo často aj nákladná, lodná a letecká. Ako však zistila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), má to aj jeden zásadne pozitívny efekt – koronavírus prečistil ovzdušie. A ako sa ukazuje, nie o málo. V niektorých regiónoch sa environmentálna záťaž životného prostredia vyplývajúca z dopravy znížila až o polovicu.

Útecha pre Talianov

Nové zistenia agentúry EEA vyplývajú z aktuálneho monitorovania čistoty ovzdušia pomocou 4000 monitorovacích staníc rozmiestnených po území celej Európy. Sledovali pritom rozsah všetkých dôležitých emisií, najmä však koncentráciu oxidu dusičitého (NO2). Z výsledkov napríklad vyplýva, že medzi oblasti s najvýraznejšie "prečistením" ovzduším patrí priemyselný sever Talianska. V druhej polovici marca 2020 bola koncentrácia NO2 v ovzduší nad mestom Bergamo až o 47 % nižšia, než v rovnakom období roka 2019, Rím hlási zníženie o 35 %, zatiaľ čo Miláno pokleslo o 21 %. Pre Talianov je to aspoň malou útechou, pandémia tam totiž momentálne spôsobuje vážnejšie starosti, než je koncentrácia NO2 v ovzduší. Ako však EEA zdôrazňuje, všetko so všetkým súvisí a výrazne znečistené ovzdušie spôsobuje znižovanie prirodzenej obranyschopnosti organizmu.

Mapa zobrazujúca pokles koncentrácie oxidu dusičitého nad Talianskom.

Pozorovania sa sústredili aj na Španielsko, ktoré patrí spolu s Talianskom medzi najzasiahnutejšie európske krajiny. Barcelona sa môže pochváliť až 55-percentným úbytkom koncentrácie NO2, o polovicu medziročne poklesli aj Madrid a Lisabon. Výkonný riaditeľ EEA, Hans Bruyninckx, však varuje nad prílišným optimizmom. Tvrdí, že po odznení pandémie sa čísla veľmi rýchlo opäť vrátia na štandardné hodnoty, ak nie dokonca na vyššie. Stratégia znižovania počtu áut so spaľovacími motormi je preto rovnako dôležitá ako pred pandémiou. Stále viac európskych krajín preto sľubuje postupný úplný zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi.

Ktoré sú hlavné emisie a čo spôsobujú?

Tuhé častice
Najväčší podiel v rámci tuhých znečisťujúcich látok (TZL) tvoria dve hlavné skupiny. PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel. PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2)
Je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOX)
Vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme, okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO)
Je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

zdroj: EEA