"Dúfam, že za rok, rok a pol budeme schopní ukončiť vývoj a povedať, že diel môže ísť do motora," Maurizio Reggiani, šéf vývoja.
Lamborghini Centenario

Lamborghini Centenario má z uhlíkových vlákien monokok a v podstate celú karosériu. Automobilka však chce ísť ešte ďalej.

Áno, Taliani pracujú na použití tohto materiálu na diely motora a podľa všetkého nie sú ďaleko od reálneho výsledku. Tu treba povedať, že Lamborghini prirodzene nie je jedinou automobilkou, ktorá chce použiť uhlíkové vlákna v hnacom agregáte. Pomerne nedávno totiž Ford predstavil koncept trojvalca EcoBoost s kompozitovými dielmi. V jeho prípade však išlo o diely, ktoré prenášajú v podstate minimálne zaťaženie ako predný kryt, olejová vaňa a nosiče vačkového hriadeľa v hlave valcov. No Lamborghini mieri do úplne inej sféry a pracuje na ojniciach z kompozitu z uhlíkového vlákna. Taliani si teda vzali na mušku jednu z najviac namáhaných súčiastok motora. Na tento typ dielu však už bežná technológia nestačí. Preto vyvinuli takzvaný "kovaný kompozit". O čo ide? Pri tejto technológii automobilka nepoužíva bežnú tkaninu z uhlíkových vlákien. Namiesto toho v Lamborghini pri výrobe ojnice vezmú akýsi blok z uhlíkových vlákien a živice, ktorý vložia do oceľovej formy a aplikujú vysoký tlak a teplotu. Celý proces vypekania pri tejto technológii trvá iba 3 minúty. Pre porovnanie, pri výrobe bežných karbónových dielcov v autokláve trvá vypekací cyklus približne 6-hodín v závislosti od živice. Pri technológii RTM (resin transfer molding), pri ktorej sa do formy uzavrie suchá tkanina z uhlíkových vlákien a potom sa do nej pod tlakom vstrekne živica, trvá vypekanie približne 3 hodiny. S novou technológiou sa teda Talianom podarilo výrazne znížiť čas výroby. Nuž a kedy uvidíme práve takto vyrobené ojnice?

Lamborghini Aventador

Už nástupca Aventadora by mal dostať aj ojnice z kompozitu z uhlíkových vlákien.

Lamborghini karbonova ojnica

Karbónové ojnice chcú použiť v motore V12

Cieľom automobilky je byť prvým výrobcom, ktorý použije kompozitové ojnice v produkčnom aute. Na jednej totiž ušetria približne 40 až 50 % hmotnosti, čo najmä pri pohyblivej súčiastke nie je málo. Konštruktéri ju navyše plánujú použiť v 12-valcovom motore. Ohľadom časového horizontu sa šéf vývoja Maurizio Reggiani vyjadril takto: "Dúfam, že za rok, rok a pol budeme schopní ukončiť vývoj a povedať, že diel môže ísť do motora. Dúfam, že budeme schopní mať ich v sériovej výrobe už čoskoro." Šéf automobilky Stefano Domenicali pritom potvrdil, že by ich mal dostať už nástupca Aventadora, ktorého plánuje automobilka predstaviť v roku 2020, alebo 2021. Dokončenie vývoja má na starosti nové technologické centrum automobilky Advanced Composite Structures Laboratory v meste Seattle v USA. Šéf laboratória, v ktorom zatiaľ pracuje 6 ľudí, Paolo Feraboli, opisuje výhody tohto pracoviska slovami: "Čo je unikátne na tomto pracovisku je, že vieme veľmi rýchlo prejsť od návrhu k testom a výrobe. Voláme to zmrštená verzia firiem ako Boeing."