Pred časom bolo na Slovensku 520 predajcov áut. No úroveň mnohých za veľa nestála. Neadekvátne priestory, nekvalitný a neodborný servis vyústili v prísny program reštrukturalizácie. Prakticky všetci dostali 2-ročnú výpovednú lehotu v rámci ktorej mali dve možnosti. Nastaviť svoj biznis adekvátnej úrovni služieb, alebo nepokračovať. Toto sa týkalo prakticky všetkých značiek v predaji v SR. Dá sa povedať, že program svoj cieľ splnil. Jedine Volkswagen udržal svojim predajcom pôvodné podmienky a žiadne čistky nerobil. Dnes má Slovensko 380 autorizovaných predajcov nových áut. Úroveň i štandardy sú nepochybne vyššie. V tomto kontexte ma však doslova šokovala informácia od zástupcov CPA SR (Cech Predajcov a Autoservisov SR), že menej ako tretina vykazuje zisk. Ostatní sú buď na nule, alebo dokonca hospodária so stratou. To, logicky, nemôže prinášať nič dobré ani klientom, ani reprezentácii danej automobilky. A problém ide oveľa hlbšie...

 

Automobilky sa dostali po pozície vydieračov. Trvá roky a je to otrasný spôsob ako si zabezpečiť odbyt. Prakticky každý predajca dostáva prostredníctvom dovozcu do danej krajiny počty predaných kusov, ktoré musí splniť. Ich nesplnenie predajcovi podmieňujú stratou licencie na zastupovanie danej značky v regióne. Nejeden podnikateľ na to už doplatil. Tento problém zďaleka nie je len Slovenský. Je prakticky celoeurópsky. Jedine Rakúsko a Luxembursko si dokázali v parlamente presadiť zákony, ktoré predajcu ochraňujú. Samozrejme, o rovnakú vec sa CPA opakovane pokúšala aj u nás, zatiaľ márne. Čo to celé teraz spôsobuje? Predajcovia tlačení do počtov predaných áut predávajú aj za cenu minimálneho zisku, či dokonca predaj dotujú. Nech nikoho neprekvapí, že marže na autách sú tak smiešne, že predaj bežného (neprémiového) auta nižšej strednej triedy často neprinesie zisk ani 100 €! Z čoho potom predajcovia žijú? Zo servisov. Tu však pred časom prišla od EÚ ďalšia rana pod pás. Iste, rozhodnutie o tom, že klient môže auto servisovať kde len chce, a akonáhle má servisné miesto potrebné certifikáty a spĺňa štandardy bez hrozby straty záruky, či neplatnej servisnej histórie je správne. No z pohľadu predajcov znova kruté.
 

Ak však jediný, či presnejšie hlavný zdroj prijímov autorizovaných predajcov je dielňa, je zrejmé, že opatrenia v ňom budú smerovať k tomu, aby bol čo najziskovejší. Čo to znamená? Rýchle, neodborné opravy, nevyžiadané výmeny, alebo dokonca klamstvá na úrovni výmeny nevymenených dielcov. Odhaduje sa, že až 40% áut na cestách EÚ je opravených neodborne! Pri celkovom počte 232 miliónoch registrovaných áut v Európe sa jedná o vyše 90 miliónov áut. A dá sa len polemizovať o tom, koľko z nich je opravených neodborne na úrovni správnej funkcie prvkov aktívnej a pasívnej bezpečnosti. No celkom iste ich sú stotisíce. Tento problém má dve roviny, obe sa týkajú mnohých z nás. 

1) Šance, že si aj v západnej Európe kúpite neodborne a nekvalitne servisované jazdené auto nie sú malé. Ak sa jedna o auto, ktoré bolo súčasťou strednej, alebo ťažšej dopravnej nehody, hrozí, že auto už nie je schopné svoju posádku ochrániť podľa miery bezpečnosti nastavenej výrobcom. A tu sranda naozaj končí. Na Slovensku trh s dovezenými autami stále prekvitá, predaj jazdených áut je nezriedka aj o čosi väčší ako predaj nových áut.


2) Poviete si, vás sa to netýka. Kupujete si len nové autá, presne poznáte ich históriu. Ak nie vy, o nové auto sa vám každých 3-5 rokov postará firma v ktorej pracujete. Čo ak spôsobíte nehodu vy? Alebo ste účastníkom nezavinenej nehody aj vy a ľudia netušiac, že sedia v neodborne opravenom aute umierajú, alebo majú veľmi ťažké zranenia? Zrazu sa vás táto problematika týka viac než veľmi. Týka sa vás veľmi osobne. Nie je totiž vôbec jedno ako zdravotne účastníci zavinenej/nezavinenej nehody dopadnú...
 

Čo to potrebuje? Nie len kvalitné a odborné opravy, ale najmä prísnejšie kontroly búraných áut. Je smiešne, že policajt pri bežnej kontrole s radosťou odoberie TP vodičovi za prasknuté čelné sklo, alebo nerovnomerne ojazdené pneumatiky. No autám, ktoré sú po zlej oprave 4-stopé, evidentne krivé, alebo pozvárané z viacerých častí, čo kriticky mení schopnosť deformačných zón chrániť posádku po skontrolovaní diaľničnej známky ešte zamáva...

Aby toho nebolo málo, ak už policajt v SR odoberie TP autu evidentne nespôsobilému bezpečnej prevádzky na komunikáciách, u nás neexistuje postup za akých podmienok môže majiteľ auta TP získať späť a ako sa môže takto "načapané" auto znova objaviť na cestách. A točíme sa dookola...


V 14 krajinách EÚ má polícia pri nehode ohlasovaciu povinnosť. Patričným úradom polícia nahlási ktoré autá boli nehody účastné a ako veľmi boli poškodené. Polícia laicky nahlási ťažko poškodené autá ako tie, ktoré by sa nemali v premávke objaviť, kým neabsolvujú prísne testy a kontrolu. Ide totiž o všeobecné ohrozenie. V niektorých krajinách je dokonca možné rozsah poškodenia auta zistiť z vystavených bločkov a faktúr. Nie je nutné auto fyzicky kontrolovať úradníkom (poisťovateľom), no na základe istého rozsahu opráv automaticky nariadi podrobnú kontrolu technického stavu auta. 


Ako je to na Slovensku? Aj tu opäť patríme k "špičke". Zásadný problém SR je, že poisťovne stále realizujú opravy poškodených áut po nehode tzv. rozpočtovým spôsobom. To znamená, že poisťovňa vyčlení na opravu odhadovaných 80% nákladov a viac sa o prípad nezaujíma. Čo sa následne deje? Každý sa auto snaží opraviť si čo najlacnejšie, čo automaticky znamená neodborne. V tejto oblasti je SR doslova v automobilovom praveku, no je jasné, že tento systém mnohým ľuďom vyhovuje. Otvára totiž priestor na zárobkovú činnosť na poistných udalostiach, čiernu prácu, predaj kradnutých náhradných dielov...
 

Celé toto sa snaží CPA SR zmeniť, nie len na úrovni Slovenska, ale spolu so svojimi partnermi aj v rámci EÚ. Ich pozícia je nezávideniahodná. Na jednej strane musia bojovať a automobilkami a na druhej s nami (stále nespokojnými) klientmi.