Existuje viacero testov motorových olejov, ktoré určujú jeho vlastnosti. To, že motorový olej spĺňa základné podmienky pre zaradenie do jednotlivých tried, ešte neznamená, že sú si všetky rovné. Kompatibilné, povedzme, sú. Pre prípady, že je nutné rýchlo do motora doliať 0,5 - 1 liter oleja, zásadou je nemiešať typy (minerál, polo či plnú syntetiku) ani viskózne triedy oleja. Na značke a kvalite však v tomto prípade nezáleží. Dolievaná časť oleja totiž predstavuje 1/8 - 1/5 celej olejovej náplne. Samozrejme, pre motory, ktoré "žerú" olej rýchlejšie, je nutné mať dostatočné množstvo zásob používaného kvalitného oleja. No pre núdzové situácie je úplne v poriadku použiť aj "akýkoľvek" olej kúpený na čerpacej stanici. Vďaka špecialistom spoločnosti FUCHS OIL vám v ďalšej časti poradne o olejoch prinášame jednoduché vysvetlenie rozdielu a závažnosti výsledkov dvoch často spomínaných skúšok motorového oleja.

Zďaleka nie každý test, či skúška, ktorými sa vás bude predajca/zástupca olejárskej značky alebo predajca aditív snažiť ohúriť, je pre vás relevantný a vypovedajúci o kvalite ponúkaného produktu!

Jednou zo skúšok kvality motorového oleja je tzv. HTHS (High Temperature High Shear) - viskozita v strihovom namáhaní pri vysokých teplotách. Je veľmi dôležitým parametrom každého motorového oleja. Pri vysokorýchlostnom mazaní dochádza presne k tým podmienkam, ktoré táto skúška meria - vysoká teplota a vysoké strihové namáhanie. K čomu v motore určite nedochádza je vysokotlaké trenie v bodovom kontakte s veľmi tvrdými povrchmi (čo simuluje 4-guličkový test). Teoreticky snáď pri guličkových ložiskách bez klietky, ale také sa v motoroch nepoužívajú už asi 75 rokov.

 

4-guličkový test je pre určovanie a vôbec posudzovanie kvalít motorového oleja zavádzajúci a irelevantný. Bodové kontakty tvrdých povrchov dávajú dobré výsledky pri použití agresívnych chemických prísad proti opotrebeniu na báze síry, fosforu alebo chlóru. Hypoidný prevodový olej, ktorý obsahuje tieto zložky pre zníženie opotrebenia aktivované pri relatívne nízkych teplotách v 4-guličkovom teste vykazuje veľmi dobré výsledky. Prečo sa teda aditíva prevodových olejov nepoužívajú v motorových? Jednoduché! Lebo pri teplotách, ktoré sa na úrovni horných piestných krúžkov dosahujú na úrovni 280°C či viac sa prevodovkové aditíva stávajú koróznymi činidlami. Táto skutočnosť je výrobcom olejov a motorov známa už 60 rokov. Chlorované aditíva proti opotrebeniu (často ponúkané neserióznymi predajcami s "kúzelnými" prísadami olejov) sú ešte horšie! Dokonca aj z receptúr hypoidných prevodových olejov boli vylúčené už v 50. rokoch 20. storočia. Ale áno, majú skvelé výsledky 4-guličkových testov!

 

Princíp 4-guličkového testu je nasledovný: tri guličky sú umiestnene pevne na podložke, štvrtá rotuje upnutá v skľučovadle a je proti ním pritláčaná v lázni maziva. Na troch statických guličkách sa vytvoria malé oterové plôšky, podľa nich sa určuje opotrebenie. 4-guličkový test vyvinuli vývojári Shell v 30. rokoch. V automobilovom priemysle sa však po krátkom čase prestal používať. Je vhodný pre testovanie rezných a tvárniacich olejov a plastických mazív. Nie pre testy a určovanie kvality motorových olejov.

Perlička: nemecká pobočka Shell začiatkom 80. rokov zverejnila výsledky rôznych porovnávacích testov opotrebenia na 6 rôznych zariadeniach. Vrátane "vierkugel apparat". Popri 7 druhoch prevodových olejov rôznych typov a viskozít zahrnuli do testov aj dve kvapaliny, ktoré ako mazivo nik nepoužíva - mlieko a pivo. Výsledky boli veľmi zaujímavé. Oleje v niektorých testoch dopadli veľmi zle. V teste metódou Falex (zadieranie rotujúceho valčeka) bolo absolútnym víťazom pivo. Mal lepšie výsledky než hypoidný olej SAE90.

 

Aké z toho plynie ponaučenie? Najlepším testovacím zariadením motorových olejov je spaľovací motor. HTHS viskozita je dôležitým parametrom pri posudzovaní ich kvality.

zdroj: Fuchs Oil CZ (Ing. Pavel Brož)