K slovenskému folklóru patrí cestovanie z východu na západ a späť. Každý piatok poobede sa zdvihne polovica Bratislavy a vyráža za hranice hlavného mesta. Ľudia cestujú vlakmi, autobusmi, autami ale aj lietadlami. Podobný scenár, len v obrátenej podobe, nastáva v nedeľu, kedy smerom na Bratislavu tiahne nekonečná karavána. Dovolím si tvrdiť, že takto žijú desaťtisíce ľudí. Situácia je ešte hrošia v časoch sviatkov.

Podobných skupín sú na Facebooku desiatky. Združujú tisíce ľudí.

Povedzme si pravdu, že vlaky spolu s autobusmi sú pomalé, pomerne drahé a často aj nechutné. Ak sa v aute s priemernou spotrebou vezú dvaja ľudia, stojí ich cesta približne tak isto, ako hromadnou dopravou.

 

Potreba neustáleho cestovania spolu s dostupnými a obľúbenými sociálnymi sieťami robí zo Slovákov nevedomých ekológov. „Východniari“ vo veľkom využívajú „car sharing“ a teda zdieľanie áut, o ktoré sa snažia mnohé európske ale aj americké metropoly. Výpomoc však neostáva len v rovine „odveziem kamaráta“.

 

Na Facebooku vznikajú stránky, ktoré združujú ľudí z rôznych miest žijúcich napríklad v Bratislave. V prípade, že sa chcete odviezť, stačí len napísať. Rovnaký postup je vhodné zvoliť aj vtedy, keď chcete naplniť svoje auto a znížiť tak náklady na palivo. Podobne fungujú aj špecializované stránky, ktoré sa zaoberajú autostopom. Podľa mojej skúsenosti ich však skupiny na Facebooku prekonávajú v rýchlosti a likvidite cestovaniachtivých ľudí. Ponuka a dopyt sú pomerne vysoké.

Slováci si pomáhajú, ako vedia. Každý deň sa plnia autá cudzími alebo známymi ľuďmi, ktorých spája niekedy len jedno. Dostať sa z rovnakého bodu A do rovnakého bodu B.

Ponuka a dopyt sa stretávajú s elegantnou ľahkosťou. Skôr si vyberiete vhodný termín cestovania takto, ako prostredníctvom cestovných poriadkov.

Keďže je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, zvolil som vysoko vedeckú metódu skúmania tohto fenoménu. Vyskúšal som ho na vlastnej koži. Vždy však v pozícii vodiča. Za volantom totiž okrem seba znesiem len veľmi málo ľudí. Nájsť niekoho do auta, najmä v obľúbených termínoch piatok- nedeľa, nie je vôbec problém. Dvoch, maximálne troch ľudí do auta som zohnal za pár minút až hodín. Zatiaľ som vždy natrafil na inteligentných jedincov, s ktorými sa dalo bez problémov dohodnúť odkiaľ kam a za koľko. Priebeh samotného cestovanie je rôzny. Závisí to od samotných cestujúcich. Niektoré jazdy sme celé prerozprávali, oprášili staré známosti a cesta teda zbehla oveľa rýchlejšie. V iných prípadoch bolo v aute absolútne ticho. Celú cestu. Našiel som však aj ľudí, ktorí hneď po nastúpení zalomili a zobudili sa tesne pred cieľom.

 

Takéto cestovanie má však svoje klady aj zápory. Všetky si uveďme na modelovej trase Bratislava- Spišská Nová Ves v dĺžke 350 až 370 km podľa zvolenej cesty. Vlak zvládne túto cestu (370 km) v ideálnom prípade za 5 hodín. Keďže aktuálne železničiari rekonštruujú trať medzi Vrútkami a Žilinou, cesta sa môže pokojne natiahnuť aj na 6 hodín. Štandardné cestovné dosahuje bez pár centov 16 eur. Autom dokážete ušetriť čas aj peniaze. Kvôli intenzite dopravy sa ja osobne vyhýbam špičke. To znamená, že často jazdím najmä v noci. Cesta autom teda v mojom prípade trvá 3,5 až 3 hodiny. Od ľudí, ktorí využívajú výhradne tento typ dopravy som už počul príbehy o chlapíkovi, ktorý cestu zvládne aj za 2 hodiny a 45 minút. V tomto prípade však musí ísť o neustále a hrubé porušovanie dopravných predpisov. O tom však neskôr. Každopádne, časová náročnosť klesne minimálne o 1,5 hodiny, čo pri obojsmernej ceste predstavuje aspoň 3 hodiny ušetreného života! Podobné je to aj v prípade peňazí. Jedna cesta autom stojí od 10 do 13 eur. Každý vodič si zvolí koľko ľudí do auta chce zobrať a koľko si za to vypýta. Je už len na cestujúcich či tieto podmienky príjmu, alebo nie. Každopádne im však okrem ušetreného času ostane aj v peňaženke pár eur navyše.

Spolujazda šetrí čas a peniaze. Cesta navyše ubehne rýchlejšie, keď sa ľudia rozprávajú, ako keď si vodič v aute sám od nudy spieva.

V aute môžete ísť dvaja, alebo aj piati. Na palivo sa poskladáte.

Dostávame sa však aj k nevýhodám. Nič nie je zadarmo a rovnako aj takéto šetrenie niečo stojí. Ak ste cestujúci musíte prijať riziko, že nastúpite k psychopatovi, neskúsenému vodičovi, zlému vodičovi, do auta v zlom technickom stave a podobne. Mnohí si však časom vytipujú ľudí s ktorými jazdia stále a teda ich už poznajú a vedia, ako a na čom šoférujú. Minimálne za seba a snáď aj za ostatných vodičov môžem povedať, že keď preberám zodpovednosť za životy iných ľudí snažím sa ísť o opatrnejšie. Šoférom je síce po ceste často veselšie a ušetria, no musia počítať s tým, že im do auta nastúpi rovnako nejaký blbec, smraďoch alebo indivíduum, ktoré ho tiež môže doslova ohroziť. Ja som sa však s negatívnou skúsenosťou zatiaľ nestretol.

 

Čím väčšia vzdialenosť medzi konkrétnymi mestami je, tým viac obe strany kontraktu spolujazdy ušetria vo všetkých smeroch. Zdieľanie vozidiel funguje o to viac z Michaloviec, Sniny, Humenného, Stropkova a podobných sídiel na ďalekom východe. Na to, aby ste mohli zdieľať svoje auto s inými však nepotrebujete transslovenské trasy. Popísaný princíp funguje aj napríklad na juh stredného Slovenska do okolia Lučenca alebo Rimavskej Soboty. Ušetriť môžete dokonca aj na ešte oveľa kratšej trase. Spolujazdu ľudia bežne praktizujú aj na len 150 km trase medzi Spišskou Novou Vsou a Banskou Bystricou.

 

Podľa mojich skúseností a dostupných informácií sa takto vozia všetci. Mladí, starí, muži, ženy, pekní aj škaredí. Ak ste teda ochotní prijať riziko a chcete ušetriť čas aj peniaze, spolujazda môže zaujímavý alternatívny spôsob cestovania. Nezáleží na tom, či auto máte a hľadáte ľudí, alebo hľadáte odvoz.

 

Prečítajte si aj: Najviac km prešlo Volvo P1800. Má 3 milióny míľ!