Tlačová konferencia, ktorej tematika sa opäť dotýkala elektromobility vo mne vzbudila záujem. Predsa len, tieto technológie sú v porovnaní s klasickými spaľovacími motormi v počiatkoch a všetko dokáže byť ešte oveľa lepšie, ako je teraz. Ja mám jazdu s elektromobilmi veľmi rád a naozaj si úprimne stojím za názorom, že do hustej mestskej premávky ide o ten najlepší pohon. Zároveň ide o mimoriadne drahú záležitosť. Podobne, ako keď štartovali mobilné telefóny, ale rokmi sa ich vyspelosť posúvala smerom vpred, pričom zásadne klesala ich cena. Pri počúvaní slov člena Zväzu automobilového priemyslu SR počas prezentácie som mal však pocit, že žijeme v dvoch odlišných svetoch. Zatiaľ čo on rozprával o obľúbenosti EV medzi zákazníkmi, ja denne vnímam odpor širokej verejnosti k nim. A hlavne, elektromobil je väčšinou voľba z dôvodu štedrej dotácie, pretože v priamom porovnaní so spaľovacím autom jednoducho nedávajú finančný zmysel.

Pýtam sa, kedy očakávajú, že sa ceny elektromobilov začnú približovať k cenám bežných vozidiel so spaľovacím motorom. Ako príklad uvádzam nedávno predstavený koncept ID.Life, ktorý by mal byť vstupnou bránou do sveta automobilov. Niečo podobné, ako Škoda Fabia. Jednoducho auto na začiatok. Ale na rozdiel od cenovky, ktorá by bola hlboko pod 15 000 €, Volkswagen neočakáva, že ID.Life bude začínať na menej ako 20 000 €. A to za úplne základný automobil, za triedu áut určenú ľuďom, ktorí nemajú peňazí na rozdávanie. Odpoveď člena Zväzu ma prekvapuje. Elektromobily nijako výrazne nezlacnejú. Ako sa teda dorovnajú?

Následne dodáva, že hlavným dôvodom je tlak Európskej únie na prítomnosť všemožných bezpečnostných systémov a asistentov. S tým sa stotožňujem, toto naozaj zbytočne nafukuje cenu áut. Ale to je pre elektromobily a spaľovacie autá totožná situácia, pričom je medzi nimi naďalej rozdiel v priemere 10 000 €, čím sa stávajú pre veľmi veľa ľudí nedostupnými. Tu sa naše názorové sféry totálne rozídu. Člen Zväzu automobilového priemyslu mi dá za pravdu, že v prípade tých najmenších, najlacnejších vozidiel tam istý rozdiel je, ale v prípade vyšších tried sú ceny už prakticky identické. Opäť oponujem, že predsa Škoda Kodiaq a Škoda Enyaq sú rozmerovo veľmi podobné vozidlá a napriek tomu je medzi nimi výrazný cenový rozdiel. K výdavkom na auto, samozrejme, prichádza otrepaný argument, že nabíjanie doma znamená minimálne prevádzkové náklady. Pýtam sa teda na riešenie situácie na sídliskách, kde je často nereálne zaparkovať, nie to ešte zaparkovať a aj nabíjať. Dozvedám sa, že na riešeniach sa pracuje a do roku 2035 je ešte dostatok času na nájdenie riešenia.  A presne tu sa zastavme.

Tak, ako to býva, opäť na chyby a dôsledky konania mocných doplatí bežný spotrebiteľ. Nejdeme hľadať riešenie, ako vyčistiť lodnú, alebo leteckú dopravu, v ktorej sú spotrebitelia prepravné spoločnosti s miliónovými obratmi. Alebo minimálne kamiónovú dopravu. Nie, miesto toho ideme túto ekologickú zodpovednosť preniesť na otca dvoch detí zo sídliska, ktorý musí obraciať každé Euro. Presne ten otec nebude môcť siahnuť po Škode Fabia Combi v základnej výbave za nejakých 13 000 €. Nie, miesto toho bude musieť siahnúť po elektrickom crossoveri, ktorý nemá kde nabíjať doma a často ani v práci a ostane mu pomerne dráha sieť nabíjacích staníc. A to nezabúdajme, že aby toto celé malo zmysel, musí byť 100% elektrickej energie vyprodukovanej z trvale udržateľných zdrojov! Znova opakujem, nie som odporca elektromobilov, som odporca vyplácania dlhov voči planéte z peňaženiek obyčajných ľudí.

Som za to, aby príkladom išli nadnárodné spoločnosti, prepravcovia, ktorý nám ukážu, ako sa to dá a, že to má zmysel. Je to rovnaká situácia, ako s chystanou parkovacou politikou. Najprv spoplatníme parkovanie, ale až potom ideme budovať parkovacie domy, električkové dráhy a celkovo rýchlejšiu MHD. Ak by som mal príležitosť nastúpiť do mimoúrovňovej MHD, ktorá ma do 20 minút prevezie z jednej strany mesta na druhú, na auto sa ani nepozriem. Máme ale takú? Nie. Máme k dispozícii možnosť dostupného elektromobilu s ktorým sa môžeme dobrovoľne zapojiť do boja za lepšiu klímu a nabíjať ho zo 100% udržateľných zdrojov? Nie, aj keď druhá časť otázky je už dnes z časti možná. Jednoducho opäť si to najviac odnesú tí najzraniteľnejší. Ktorí za nič nemôžu, iba to na nich všetko dopadne. A nezabúdajme ani na automobilový priemysel. Vyššie obstarávacie ceny budú znamenať menej predaných vozidiel, čo bude znamenať menej potrebných pracovníkov v továrňach. Pre niektoré automobilky to môže byť aj likvidačné, alebo minimálne dostatočným impulzom na ukončenie výroby v niektorých fabrikách. S celkovým vykreslovaním auta ako nepriateľa číslo 1. v mestách a v boji s klimatickou krízou teda dávam otvorenú otázku, či je ekonomika Slovenskej repubilky pripravená na zánik tohto odvetvia u nás? “Záväzok za zelenšiu budúcnosť bude niečo stáť každého z nás.” Ja iba dôsledne čakám na to, kedy to bude stáť niečo aj tých hlavných znečisťovateľov.

Taký Fun fact na záver: 16 najväčších lodných tankerov vyprodukuje viac emisií, ako všetky autá sveta.