Čo zaznelo na konferencii? 

Firmy na Slovensku volajú stále viac po tzv. profesijných bakalároch. Až 90 % študentov po získaní titulu Bc. pokračuje ďalej v štúdiu. Oproti tomu v krajinách Európskej únie ide po bakalárskom stupni väčšina absolventov do praxe.

Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva, v porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov sa umiestňuje na konci rozvinutých krajín OECD - pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom.

Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania naši bakalári aj magistri do 35 r. skórujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie. Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú k tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 % maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40 % rozhodlo pre zahraničné štúdium. A divíme sa? Kvalita našich VŠ a budúcnosť s ich vysokoškolským titulom v SR je veľmi málo perspektívna...

„Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je samozrejme viacero. Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničie. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní," povedal Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK. .

Ako sa zhodli účastníci konferencie, zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

Podľa Alexandra Matušku, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR, z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity sú prakticky tri možnosti, ako situáciu riešiť, a to širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je, samozrejme, aj päťročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou 1 až 2 semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku. 

Profesný bakalár ako riešenie? Určite? 

Aktuálne sa bakalár v dennej forme študuje 3 roky. Až na niektoré výnimky. Profesijný bakalár by sa mal študovať 4 roky. Výhodou by mala byť nadštandardná dĺžka praxe priamo v podniku, ktorý si študent vyberie. Napr. VW Slovakia, Continental Zvolen, ZF Slovakia, ZKW a iné.  Prvý pilotný program sa začal minulý rok a zapojilo sa do neho neuveriteľných 10 študentov SJF STU. 
Profesijný bakalár by mal fungovať nasledovne. Prvé 2 roky sa ničím nelíšia od terajšieho štúdia, ale niektoré predmety sú viac orientované na prax. Prax prebieha počas školských prázdnin, ale aj počas tretieho celého tretieho ročníka. Vo štvrtom ročníku sa študent špecializuje priamo na potreby daného podniku a podľa toho si volí aj ďalšie predmety. Takto získané vedomosti môže uplatniť aj pri tvorení bakalárskej práce.
Aktuálne sa bakalár v dennej forme študuje 3 roky. Až na niektoré výnimky. Profesijný bakalár by sa mal študovať 4 roky. Výhodou by mala byť nadštandardná dĺžka praxe priamo v podniku, ktorý si študent vyberie. Napr. VW Slovakia, Continental Zvolen, ZF Slovakia, ZKW a iné. Prvý pilotný program začal minulý rok a zapojilo sa doň "neuveriteľných" 10 študentov SJF STU!
 
Profesijný bakalár by mal fungovať nasledovne. Prvé 2 roky sa ničím nelíšia od terajšieho štúdia, ale niektoré predmety sú viac orientované na prax. Prax prebieha počas školských prázdnin, ale aj počas tretieho celého tretieho ročníka. Vo štvrtom ročníku sa študent špecializuje priamo na potreby daného podniku a podľa toho si volí aj ďalšie predmety. Takto získané vedomosti môže uplatniť aj pri tvorení bakalárskej práce.
 

Čo z toho bude mať študent? 

Ak sa študent upíše zmluvou, prvé 2 roky dostane štipko od 100 do 150 eur. Tretí ročník od 700 eur, a vo štvrtom opäť padne na 130 až 180 eur. Na sumu štipendia sa zohľadňujú výsledky v štúdiu. Ak študent skončí školu, mal by mať miesto garantované.

Môj názor

STU som neštudoval. Väčšina mojich kamarátov a známych, ktorí sa na ňu dali, boli DVD - do Vianoc doma. Jednoducho nezvládli prvý alebo druhý semester. Na STU mnohí študenti prídu, skúsia, a zvyčajne odídu. Na začiatku sú ich stovky, na konci bakalára desiatky, ak vôbec tucet. Je teda ďalšie natiahnutie štúdia správny krok? Sotva. Odmena vo forme štipendia motivačná v mojich očiach nie je. 100 € študent v Bratislave bez problémov zarobí za víkend, a nemusí sa pritom trápiť nad extra ťažkými skúškami. Skôr mi to pripadá ako lobbing firiem, aby nemuseli platiť promovaného inžiniera. Postačí im bakalár, ktorý sa už na STU nevráti, lebo to nebude popri zamestnaní stíhať.

Ak na to idú cez peniaze, zmysel má akurát tretí ročník so 700 € mesačne. Ak skončí ako Bc. za tri roky a Ing. za 2 roky a podarí sa mu uchytiť, na výplatnej páske bude iné číslo. Nech si to každý spočíta...

Ak k tomu pripočítam tvrdenia, ktoré nájdete napríklad na portáli Profesia.sk  - absolventi vysokých škôl sú stále žiadaní. A najmä z STU. Prečo by sa mal mladý absolvent upísať jednej firme, ak sa oň môžu biť viacerí zamestnávatelia? Pracovníkov je nedostatok, prečo s týmto riešením prišli teraz, keď je nezamestnanosť akože na minimálnych hodnotách?  

Nevravím, že nápad to je vyslovené zlý. To isto nie. Určite to však nie je nič svetoborné.  Ak chcú firmy kvalifikovanú silu, musia ju vedieť ohodnotiť. Mladý človek bez záväzkov, ako čerstvý absolvent, si rýchlo spočíta, čo sa mu oplatí viac.

Navyše to prezentujú ako novinku. Prax na vysokých školách chýba. O stredných sa ani baviť nemusíme. Po desiatkach rokoch prišli s niečím, čo tu malo fungovať dekády naspäť. A čo myslíte, ako to vtedy dopadlo? O tom už kolega Maroš nižšie.

FOTO: STU 

Komentár redakcie: Maroš ČABÁK

Moja cesta vzdelávacím systémom bola v 90. rokoch mimoriadne šťastná. Veci vychádzali lepšie, než som si mohol želať. V roku 1991, práve keď som končil ZŠ v okrese HE prvýkrát na SOŠ Snina otvorili nový študijný odbor - Cestná doprava. Viac mi nebolo treba, bol som v ňom medzi prvými. Iste, západnejšie mestá v SR ho už mali dlhšie. Mne najbližšie bol odbor až v Košiciach. Preto som bol veľmi rád, že nemusím na stredoškolský internát do mesta vzdialeného 77 km. O štyri roky neskôr, keď som maturoval tu bol znova ten istý problém. Kam ďalej?

V osemnástich som už bol otvorený možnostiam, dokonca nie len na Slovensku. Napriek tomu znova zvíťazila horúca novinka roka 1995 - profesný bakalár na STU SjF. Vraj v úzkej spolupráci s VW BA tu otvorili odbor Automobilová technika. Ohromne mi vyhovovalo viacero vecí. Popri absolvovaní ĽŠU a častých večerných tréningoch ľahkej atletiky ma myšlienka ďalších dlhých rokov v škole veľmi nenadchýňala. Trojročné štúdium s takmer istým miestom v modernej fabrike sa mi na ďalekom východe zdali ako skvelá kombinácia. Prišiel som, nastúpil som a okrem mnohého iného to aj dokončil. Už po prvom ročníku na STU SjF mi však bolo jasné, že toto fungovať nebude. Reklama tvrdila, že nový odbor vzniká v úzkej spolupráci s VW BA z čoho mali vyplývať viaceré výhody, novinky a moderné metódy vzdelávania. A musí to byť rýchlo, lebo vo fabrike v Devínskej by nás mali najradšej hneď. Neviem čo sa kde cestou postupne, alebo aj hneď pobabralo, no nič z toho sa absolútne neudialo. Študijný plán nám skladali za chodu, ako s úplne novým odborom z nás mali každoročne chaos. Podpora, ba dokonca ani kontakt s ľuďmi z VW nebola žiadna a klamal by som, keby som napísal, že záujem VW BA o nás postupne za tri roky pôvodne plánovaného štúdia opadol. On totiž nikdy ani nezačal. A tak niektorí moji spolužiaci, ktorí prešli prvé tri semestre začali uvažovať nad inžinierským štúdiom a aj naň nastúpili. My viacerí sme sa na možnosti pokračovať začali pýtať až v piatom z pôvodne šiestich dohodnutých semestrov. Od STU SjF sme dostali studenú sprchu. Naše predmety a postup boli naplánované tak špecificky, že uznať nám chceli/mohli len prvý ročník. Štúdium na Ing. by sa nám z klasických 5 rokov predĺžilo na 7... Demotivovaní sme mnohí dokončili Bc. a rozutekali sa na iné školy, dokonca do iných miest, kde s tým nebol problém a bolo možné nastúpiť do 4. ročníka.

Sumár? Profesný bakalár nie je pre Slovensko absolútne žiadna novinka. Malo to tu fungovať už od roku 1995! Ani to nezačalo a už to nefungovalo. A desiatky rokov to nikomu nevadilo... Vtedy to síce bolo vymyslené bez štipendia, ale na 3 roky. Ak firmám tak veľmi chýbajú odborne zdatní ľudia na pozície, ktoré stredoškolák nemôže zastávať, prekvapuje ma, že majú čas čakať ďalšie 4 roky. A to za predpokladu, že do tých odborov rovno nastúpi množstvo mladých ľudí. Ja osobne som veľmi skeptický...