Nie, toto podľa všetkého nie je ten prípad, kedy výrobca musí kvôli hlúposti pár zákazníkov začať na mikrovlnky lepiť nálepky, že sa v nej nemajú sušiť domáce či iné zvieratá. A aj keď sú Spojené štáty rajom pre právnikov, ktorí dokážu vysúdiť obrovské odškodné z vecí na pohľad úplne nevinných a banálnych, vyzerá to, že Porsche má skutočne maslo na hlave.
Tým chceme povedať, že aj motoristi v USA chápu, že uvádzaná priemerná spotreba sa môže od tej reálnej dosť zásadne odlišovať. Záleží na jazdnom štýle, podmienkach, technickom stave vozidla... skrátka na hromade detailov, ktoré môžu významne vychýliť prevádzkovú efektivitu a v praxi urobiť i z fakticky úsporného vozidla vozidlo rozožraté.
Papierová spotreba by samozrejme nemala byť vzdialená realite tak, ako to predvádzajú napríklad plug-in hybridy. Naopak mala by sa snažiť priblížiť skutočným podmienkam v bežnom živote, všetko ale obsiahnuť nemôže, a tak je nutné na ňu aj pozerať. Ako na približný etalón určený k tomu, aby sme mohli autá porovnávať navzájom.
Kam presne patrili majitelia Porsche, ktorí sa obrátili na právnikov s tým, že ich autá majú vyššiu ako udávanú spotrebu, presne nevieme. Kľudne mohli ísť do tohto sporu len s tým, že sa pokúsia zahrať blbých a z automobilky vytrieskajú nejaké peniaze. Vyšetrovaním sa však zistilo, že nejde len o ich „dojmológiu“.
Žalujúca strana pred súdom uviedla, že Porsche jednoducho menilo pri testovaní hardvér, konkrétne bližšie nešpecifikované ozubené kolesá, čím zrejme chcela finálne prevody áut lepšie prispôsobiť metodike merania. Na tom by nebolo nič zlé, keby také vozidlá potom automobilka skutočne predávala, alebo zákazníkov na tieto úpravy upozornila. Zjavne sa to ale nestalo.
Právnici navyše tvrdia, že bol upravený i softvér. Výsledkom bola nižšia oficiálne uvádzaná spotreba i emisie. Odhadom o jednu až dve míle na každý galón paliva. Čo sa trochu komplikovane vysvetľuje, pretože v litroch na 100 km je rozdiel 1 mpg zakaždým trochu iný a záleží, či hovoríme o znížení spotreby medzi 23 až 24 mpg alebo 29 a 30 mpg. Skrátka sú to iné jednotky a prepočet nie je lineárny.
To podstatné je, že súdu tieto argumenty stačili. Porsche vo svojom oficiálnom vyhlásení v tomto konaní chybu síce neuznalo, potvrdilo ale, že súhlasí s finančným vyrovnaním s majiteľmi vozidiel predávaných v Spojených štátoch. A nie je ich málo. Týka sa to áut modelového roka 2005 až 2020, celkovo približne 500 tisíc kusov.
Kompenzácia sa pohybuje od 250 do 1109 dolárov za auto a celkovo bude táto hromadná žaloba na súde v San Franciscu Porsche stáť 80 miliónov dolárov, v prepočte približne 75 800 000 eur. Toto urovnanie popísané ako „skreslenie údajov o emisiách a spotrebe paliva“ ešte musí schváliť sudca na federálnej úrovni, vyzerá to ale ako hotová záležitosť.
Čo je na tomto prípade najzaujímavejšie? Právnici majiteľov Porsche sa údajne chytili tohto prípadu až potom, čo automobilka napráskala samú seba u nemeckých a severoamerických regulačných úradov s podozrením na dodatočné úpravy áut. Mala akurát smolu v tom, že to neurobila okamžite. Porsche totiž urobilo rozsiahlu internú kontrolu už v roku 2015 (aj kvôli Dieselgate), ktorá zistila vyššie uvedené porušenie pravidiel testovania v USA. Vtedy však toto zistenie úradom neoznámila.
zdroj: Reuters
