Sprostredkovatelia si prídu na svoje

EÚ do veľkej miery zakázala ruské fosílne palivá ako dôsledok invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022. Brusel chce takto obmedziť príjmy Ruska a pritlačiť jeho predstaviteľov k tomu, aby ukončili vojenské aktivity u nášho východného suseda.

Ako však vyzerá realita? Veľké objemy ruskej ropy, ktorá predstavuje pre krajinu väčší zdroj príjmov ako plyn, sa stále dodávajú na svetové trhy. To vedie niektorých expertov k podozreniu, že si táto ropa nachádza cestičky aj na európsky trh, a to rôznymi zadnými dvierkami, alebo ak chcete, cez takzvaných sprostredkovateľov. Potvrdzoval by to aj fakt, že objemy vývozu ropy z Ruska zostávajú viac-menej stabilné, uvádza portál Politico.

"Výsledkom embarga je výrazné zvýšenie prepravných nákladov Ruska, výrazné prerozdelenie príjmov v prospech sprostredkovateľov a určitá dodatočná zľava v dôsledku toho, že trh sa na strane kupujúcich zúžil," vyhlásil Michail Chodorkovskij, prominentný kritik ruského prezidenta Putina a ex-šéf ropného a plynárenského gigantu Jukos.

Ropa sa dá zmiešať, čím vznikne väčšia dodávka vzácnej suroviny, ktorej pôvod sa nedá vystopovať. Navyše, jej spracovanie odstraňuje prakticky všetky stopy po jej pôvode, vysvetľuje portál Politico. Plus sa stretávame s tým, že do EÚ sa dostávajú stále produkty z ruskej ropy, ktoré nepodliehajú sankciám.

Jedna potenciálna cesta ropy do Európy vedie cez Azerbajdžan, ktorý hraničí s Ruskom a je východiskovým bodom ropovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan. Prevádzkuje ho ropný gigant BP a práve Prístav Ceyhan v Turecku je dôležitým dodávateľským uzlom, z ktorého sa ropa prepravuje do Európy, upozornil portál Politico.

Údaje ukazujú, že Azerbajdžan v období od apríla do júla minulého roka vyviezol viac ropy, ako vyprodukoval, a to konkrétne v prepočte 242-tisíc barelov ropy denne nad rámec produkcie krajiny. Je to veľký rozdiel, keď vezmeme do úvahy priemernú dennú produkciu Azerbajdžanu na úrovni 648-tisíc barelov denne, ktorá má navyše klesajúcu tendenciu.

Krajina však obvinenia popiera. „Azerbajdžan nevyváža ruskú ropu do EÚ prostredníctvom ropovodu BTC,“ uviedlo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Dovážanie ruskej ropy cez Azerbajdžan odmietol aj koncern BP.

EÚ chce zaplátať diery

Na dianie reaguje aj EÚ, ktorá vymenovala špeciálneho vyslanca zodpovedného za celú kontroverznú otázku okolo ruskej ropy. Stal sa ním David O’Sullivan, bývalý veľvyslanec Bruselu v Spojených štátoch.

Otázniky visia nielen nad Azerbajdžanom, ale týkajú sa napríklad aj Turecka. To minulý rok zdvojnásobilo svoj priamy dovoz ruskej ropy a odmietlo na ňu uvaliť sankcie.

"Vlády ponúkli priemyslu fosílnych palív dokorán otvorené zadné dvierka. Obchodníci s komoditami a veľké ropné spoločnosti využívajú tieto medzery, aby pokračovali v podnikaní ako doposiaľ," uzatvára Mai Rosner z mimovládnej organizácie Global Witness.

Zdroj: Politico / foto: cz.depositphotos.com