Správy okolo emisnej normy Euro 7 začínajú byť pre mnohých obohranou pesničkou. Je všeobecne známe, že po roku 2035 by sme tu nemali mať v predaji nové osobné a ľahké úžitkové autá so spaľovacími motormi (hoci presná definícia obmedzení po roku 2035 znie trochu inak) a na cestách by už mali pribúdať výlučne elektrické autá (batériové, či s palivovými článkami). Niektoré dôležité členské krajiny EÚ sa však postavili na odpor a žiadajú jasnejšie záruky a definície, z ktorých by bolo zrejmé, že po roku 2035 sa na cesty legálne dostanú aj autá so spaľovacími motormi jazdiacimi na syntetické palivá. Európska komisia a jej výkonný podpredseda Frans Timmermans má však pre všetkých jasný odkaz.

Od čerpacích staníc povinne k nabíjačkám!

Syntetické palivá (e-palivá) sa vyrábajú syntézou zachytených emisií CO2 a vodíka vyrobeného pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Pri spaľovaní síce do ovzdušia uvoľňujú CO2, no len v tom množstve, aké sa odčerpalo z atmosféry pri ich výrobe. Z hľadiska emisií CO2 tak ide o neutrálne palivá. Napriek tomu ich EÚ momentálne nechce v osobných autách tolerovať. Ako tvrdí Frans Timmermans, syntetické palivá by mali byť len núdzové riešenie tam, kde sa nedá použiť čisto elektrický pohon, teda v lietadlách, či lodiach. A nepomáha ani argument zástancov e-palív, že by na ne mohli jazdiť aj súčasné autá a využívať pritom aktuálnu infraštruktúru čerpacích staníc

Pokračovanie kontinuálneho vývoja

Ak by dala EÚ záruky na legálne použitie syntetických palív v osobných autách, automobilky by mohli pokračovať v ďalšom vývoji spaľovacích motorov a protiemisných systémov, čím by ich posunuli na vyššiu úroveň. Súčasný stav však znamená, že mnoho kľúčových výrobcov už vývoj spaľovacích motorov zmrazilo a vývojové kapacity vrhli výlučne na elektrické pohony. Výrobcovia syntetických palív navyše argumentujú tým, že takto by sme dokázali zásadne znížiť zaťaženie ovzdušia z dopravy bez toho, aby sme museli každé už vyrobené auto nahradiť novo vyrobeným elektromobilom.

Čím argumentujú odporcovia syntetických palív?

Tvrdia, že na výrobu sa použije nezmyselne veľa elektrickej energie. Tá by sa omnoho efektívnejšie využila pri priamom pohone elektrických áut. Tú teóriu si osvojila aj EÚ. Ako súboj nakoniec dopadne, ukáže až čas. Automobilky čas však nemajú, musia predvídať a tak sa rozdelili na dva tábory. Jeden už pozerá len elektrickým smerom, zatiaľ čo ten druhý necháva pootvorené dvierka vodíku (jeho priamemu spaľovaniu) a syntetickým palivám. Chlieb sa bude pravepodobne lámať v roku 2026, kedy EÚ prehodnotí momentálny stav a rozhodne, či bude pokračovať vytýčenou nekompromisnou cestou.

zdroj: Euractiv