Diskusie o budúcnosti automobilov s ohľadom na ich pohon a vplyv na životného prostredie neutíchajú. A do tejto debaty najnovšie prispel zaujímavými názormi aj zástupca Toyoty, Gill Pratt, docent elektrotechniky a informatiky, bývalý riaditeľ z MIT a zamestnanec agentúry DARPA, ktorý momentálne pre americkú divíziu Toyoty vedie jej výskumný inštitút. Práve on hovorí, že jediný správny spôsob, ako by sme mali podľa neho postupovať v budúcnosti, je nechať si otvorené viaceré možnosti a nezameriavať sa iba na jednu konkrétnu technológiu.

Dôležité je vnímať aj rozdiely medzi krajinami. „V Nórsku je veľmi vysoký objem takzvanej zelenej energie a elektrické autá tu môžu byť prevádzkované veľmi čistým spôsobom. Krajina výrazne investovala do infraštruktúry nabíjacích staníc, takže tá tam nie je problémom,” popisuje Pratt.

Keď sa však pozrieme napríklad na východnú Európu, situácia vyzerá podľa neho inak: „Výroba elektriny je do veľkej miere závislá na uhlí a nabíjacia infraštruktúra výrazne zaostáva.“ Jednoducho záleží na energetickom mixe a napríklad Slovensko na tom nie je najhoršie. U nás nejde primárne o uhlie, ale o atómové elektrárne, ktorým sekundujú fosílne a obnoviteľné zdroje. 

Šéf vykúmného inštitútu Toyoty - Gill Pratt, verí, že čisto elektrické autá nie sú jediným riešením pre všetkých.

Batérie majú nevýhody

Gill Pratt zdôrazňuje, že v jeho očiach je klimatická kríza niečím, čo nepochybne treba brať do úvahy. Zároveň ale dodáva, že budúcnosť automobilov, ktoré by nepoznali iný pohon ako ten elektrický, nie je správnym riešením, ak sa budeme baviť o ochrane prírody. „Prílišné investície do jediného prístupu vedú ku sklamaniu, ak sa nepodarí naplniť to, čo bolo sľúbené, a to je zlé pre všetkých,“ hovorí šéf výskumného inštitútu Toyoty.

Sám pritom uznáva, že čisto elektrické autá sú dnes pre istú skupinu zákazníkov správnou voľbou. Nezávislý výskum však podľa jeho slov naznačuje, že to neplatí pre každého. „Lítiovo-iónové batérie nie sú bez následkov. Sú vyrobené zo vzácnych, náročnou ťažbou získaných materiálov a vážia veľa. Na rozdiel od nich je motor vyrobený z takpovediac bežných materiálov. Platí, že energetický mix siete (elektrickej, pozn. red.) je naprieč celým svetom rozdielny,“ pripomína Pratt.

Zástupca Toyoty upozornil aj na ďalšie dôležité fakty týkajúce sa akumulátorov. Každá je len určitým kompromisom viacerých aspektov, či už ide o rýchlosť nabíjania, kapacitu, dojazd alebo cenu. Čo sa týka cien, v tomto prípade máme pred sebou potenciálny problém. Namiesto sľubovaného zlacňovania článkov momentálne kvôli udalostiam v globálnom svete na cene stúpajú.

Elektromobil Toyota bZ4X, ktorý si kúpite aj na Slovensku.

Nezatracujme plug-in hybridy

Podľa slov šéfa výskumného inštitútu Toyoty by sme nemali zatracovať ani plug-in hybridy, ktoré síce tiež „nie sú perfektné, ale potenciál batérií dokážu využiť naplno, zatiaľ čo medzi vodičmi odpadá strach z nedostatočného dojazdu“. Práve to môže podľa jeho slov pomôcť zákazníkom prekonať počiatočné obavy z iného, nového druhu pohonu. „S čím však mám problém, to je akési predpisovanie iba jednej konkrétnej cesty. Správne riešenie nie je len jedna technológia, alebo to aspoň dnes nemôžeme povedať s istotou,“ zdôrazňuje Pratt.

„Čisto elektrické autá momentálne nie sú tou správnou odpoveďou pre celý svet. Sú vhodné pre určité časti sveta, ale nie všade. Je správne byť ambiciózny. Nulové výfukové emisie však neznamenajú nulové emisie. A čo infraštruktúra? Výroba elektrickej energie? Dostupnosť materiálov,“ pýta sa Pratt a dodáva. „Verím, že dnes potrebujeme aj iné formy pohonu a najlepšou odpoveďou je poskytnúť každému motoristovi jeho vlastný spôsob, ako môže čo najviac prispieť k zníženiu emisií. Inými slovami, verím, že rôzne situácie si žiadajú rôzne riešenia.“

Zdroj: Autocar