Na prvý pohľad banálna téma v sebe ukrýva niekoľko špecifík, o ktorých je rozhodne dobré vedieť. Napíšeme si preto pár stručných rád, ako sa správať, ak sa počas jazdy objavia na ceste a čelnom skle vášho auta prvé kvapky dažďa.

Pozor na mazľavé blato

Čím je asfalt na ceste pórovitejší, tým lepšiu priľnavosť na ňom auto má. Ale pozor, len na suchu. Ak začne pršať, situácia sa naopak obracia v jeho neprospech. Ak totiž príde dážď po dlhšom období sucha alebo je daný úsek súčasťou príjazdovej komunikácie na okolité polia, póry v asfalte sú plné prachu a nečistôt, ktoré sa po prvých kvapkách dažďa rýchlo zmenia na mazľavú hmotu s podobnými vlastnosťami ako ľad. Bezprostredne po začiatku dažďa preto jazdite opatrne a počítajte s tým, že je na asfalte tenký klzký film, ktorý vás pri najbližšej možnej príležitosti pošle mimo cesty. Počítajte s tým najmä na miestach, kde musíte prudko meniť smer alebo zastaviť (križovatky, semafory a pod.). Stačí však 15 min. intenzívneho dažďa, póry sa vymyjú a adhézne podmienky sa zlepšia. Pozor však na to, že každý povrch má trochu inú priľnavosť. Najviac sa šmýka na mokrých dlaždiciach či tzv. „mačacích hlavách“. Tie sú až 6-krát šmykľavejšie, než betónová cesta alebo klasický asfalt. Len pre zaujímavosť, žulová dlažba sa nešmýka až tak ako čadičová. Na opačnom konci stupnice je práve betónová cesta, ktorá má po umytí veľmi podobné vlastnosti ako za sucha. Podmienkou je však dobrý odvod vody z jej povrchu, s množstvom vody na ceste totiž prichádza ďalší problém. Aquaplaning.

Keď sa z auta stane loď

Pri jazde v daždi to majú pneumatiky auta (najmä tie predné) ťažšie, než na suchu. Svojím tlakom na vozovku totiž spod seba vytláčajú všetku vodu a odvádzajú ju behúňom do strán (preto od predných pneumatík áut striekajú do strán doslova gejzíry vody). V ideálnom prípade tak aj počas dažďa jazdia pneumatiky v podstate po „suchu“. Problém nastane v momente, keď je objem vody príliš veľký a dezén pneumatiky ju pri danej rýchlosti nestíha všetku odvádzať (dôvodom je buď ojazdený dezén, alebo príliš vysoká rýchlosť jazdy). V tom momente sa pod pneumatiku dostáva vrstva vody a z vášho auta sa rýchlo stáva loď. Až do momentu, kým znova kolesá nezískajú kontakt so „suchým“ povrchom. Ak sa tak stane, netočte volantom, nepridávajte, ani nebrzdite. Počkajte, kým auto samovoľne zníži rýchlosť a pneumatiky sa znova „chytia“ povrchu. „Čítajte“ cestu a snažte sa predvídať, kde je hlboká voda. Ak jednou stranou auta trafíte hlbokú mláku, auto sa môže mierne stočiť do strany, čo ľahko vyvolá šmyk. Elektronika moderných áut si síce s podobnou situáciou poradí a neraz dokonca sama mierne natočí volant do protistrany, no panika vodiča a neuvážené trhnutie volantom jej môžu ľahko skomplikovať robotu a šmýkajúce sa auto už nedokáže vyrovnať. Pri intenzívnom daždi preto spomaľte a nechávajte si od áut pred vami, aj od krajnice väčší odstup.

Pozor na hlboké mláky. Včas znížte rýchlosť a predchádzajte aquaplaningu.

Nezabudnite svietiť

V daždi nezabudnite rozsvietiť stretávacie svetlá. Nespoliehajte sa na denné DRL svietenie, vzadu totiž pri DRL svetlách nič nesvieti, takže voda víriaca sa za autom úplne zakrýva jeho zadnú časť a tá sa stáva aj počas denného svetla „neviditeľnou“. Pozor aj pri svetlách zapnutých v režime „Auto“, nie každý svetelný senzor spolupracuje s dažďovým senzorom a pri zapnutých stieračoch automaticky (bez ohľadu na svetelné podmienky) aktivuje aj stretávacie svetlá.

Po daždi sa to nekončí

Pamätajte, že mieru priľnavosti vždy určujú vlastnosti povrchu. A ten sa krátko po daždi rýchlo mení. Kým na rovinách zaliatym slnkom rýchlo schne, v lesných úsekoch je stále mokro (ak je na ceste vlhké lístie, je to ešte horšie). Pred vjazdom do tieňa alebo lesných úsekov preto počítajte s klzkým asfaltom. Dnes má takmer každé auto protiblokovací systém ABS, aj ten má však svoje obmedzenia a za určitých okolností dokáže brzdnú dráhu dokonca predĺžiť. Najmä ak sú kolesá jednej strany na klzkom lístí (povedzme pri krajnici), prioritou elektronických systémov je stabilita a riaditeľnosť auta, nie dĺžka brzdnej dráhy. Tú navyše auto často musí prispôsobiť klzkejšej strane, ak teda môžete, jazdite bližšie pri stredovej čiare a vyhýbajte sa nečistotám a mokrému lístiu pri krajniciach.

Pozor na stierače, aj kabínový filter

Okrem samotných pneumatík (hlboký dezén), je rovnako dôležitý aj stav stieračov. Ak sa v protismere blíži auto, je veľký predpoklad, že vás zaplaví prúdom vody od kolies. Nezľaknite sa a krátko predtým si preventívne pustite stierače na maximálnu rýchlosť. Dôležitý je aj kabínový filter, ak je plný nečistôt, tie v daždi rýchlo navlhnú (a nielen v daždi) a aj pri zapnutej klimatizácii sa vám bude rosiť čelné sklo.

Od pneumatík sa počas jazdy po mokrých povrchoch valia prúdy vody, pri predchádzaní alebo ak míňate auto v protismere, preventívne si zaponite stierače na ma. rýchlosť.

10 tipov bezpečnej jazdy v daždi:

 
1. Mäkké gumičky stieračov
2. Zapnuté stretávacie svetlá
3. Čistý kabínový filter (aspoň raz ročne si ho treba vymeniť)
4. Prvé minúty ďažďa jazdite extra opatrne
5. Vyhýbajte sa hlbokým mlákam na ceste
6. Nejazdite po krajniciach plných mokrého klzkého lístia
7. Držte si väčší odstup od auta pred vami
8. Po daždi počítajte s tým, že v tieni je cesta ešte mokrá
9. Ak dostanete aquaplaning, netočte volantom, nebrzdite a čakajte, kým sa kolesá znova „nechytia“ podkladu. Ak sa tak stane v rýchlej zákrute, máte smolu, preto predvídajte. Ak ste raz na vode a kolesá nemajú kontakt s cestou, elektronika je bezmocná.
10. Keď vás na ceste plnej vody míňa auto, preventívne pustite stierače na max. rýchlosť.