Používanie tempomatu je banalita, však?

Používanie tempomatu je v podstate rovnako banálna činnosť, ako samotné šoférovanie. Tento názor zdieľa väčšina dnešných vodičov a uznávam, že majú čiastočne aj pravdu. Súčasné elektronické asistenčné systémy sú nastavené tak, aby jazdu spríjemňovali, robili ju bezpečnejšou a dbali na dobrú kondíciu šoféra. Ako pri všetkom, aj tu však existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Aj ovládanie tempomatu má svoje špecifiká, ktoré je dobré poznať, nie vo všetkých situáciách je totiž dobrým pomocníkom. Ak sa ho naučíte správne používať, bude presne plniť svoj účel, ak mu však budete slepo dôverovať v každej situácii, ľahko sa môže obrátiť proti vám.

Bodaj by tempomat mali a používali na diaľniciach všetci

Tempomat je určený predovšetkým na dlhé a monotónne diaľničné presuny, pri ktorých by sme museli udržiavať konštantnú rýchlosť len pomocou plynového pedálu, čo je únavné a pre menej skúsených vodičov prakticky nemožné. Práve v udržaní stálej rýchlosti dnes vidím najväčší prínos tempomatov. Na diaľnici ich používa stále viac vodičov a všeobecne by sa dalo povedať, že sa jazdí konštantnejším tempom, než kedysi. Vodiči bez tempomatov (neustále meniaci tempo) sa často stávajú nielen objektom hnevu ostatných, ale aj príčinou kolíznej situácie.

Adaptívne tempomaty robia zbytočné stresy

Aby som bol však objektívny, rovnako nepríjemne a často dokonca ešte nepredvídateľnejšie však dokážu tempo zmeniť užívatelia adaptívnych tempomatov. Najbezpečnejší druh cestnej komunikácie sa tak môže rýchlo zmeniť doslova na nebezpečnú bojovú arénu. Ich riadenie majú na starosti počítače a programy v nich. A tie sú vo väčšine prípadov nastavené veľmi nešťastne. Fungujú digitálne, existuje pre ne len ÁNO - idem, alebo NIE - brzdím. Nič medzi tým! Svet však takto nefunguje a nikdy nebude. Aby ste s tempomatom nerobili sebe aj ostatným stresy, stačí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel.

Predvídajte, aj za ostatných

Jazda s aktivovaným tempomatom môže mať za následok stratu koncentrácie na rýchlosť jazdy a sústredenie len na udržiavanie auta vo vytýčenom smere. Pri dlhšej a monotónnej jazde k tomu skutočne dochádza, čo je pomerne nebezpečný jav. Ľahko sa tak môže stať, že prehliadneme  pomalšie auto v ľavom jazdnom pruhu a musíme tesne za ním prudko brzdiť.

Prvým a veľmi dôležitým pravidlom pri používaní tempomatu je sledovanie okolitej premávky. Šikovný vodič dokáže predvídať a sleduje aj niekoľko áut pred sebou. Keď sa blížite k pomalšiemu kamiónu v pravom jazdnom pruhu, je takmer isté, že ho budú predchádzať všetky ostatné autá okolo vás. Ak si to situácia vyžiada, je veľmi rozumné včas tempomat dočasne deaktivovať a pomaly začať už s predstihom spomaľovať (ak samozrejme nemáte adaptívny tempomat, ktorý to urobí za vás). Verte, že plynulým spomaľovaním dáte autám za vami najavo potenciálne nebezpečnú situáciu s potrebou pribrzdenia. Je veľmi nezodpovedné pokračovať zvoleným tempom 130 km/h ďalej a dúfať, že sa vám do cesty pred prejazdom okolo kamiónu nevopchá nikto zo zaplneného pravého jazdného pruhu. Samozrejme to neznamená, že máte pri každom predchádzaním tempomat vypínať, len jednoducho treba počítať s rizikom a pripraviť na to aj ostatných.

Pozor na adaptívne tempomaty

Ľudia majú všeobecnú tendenciu slepo dôverovať elektronickým asistenčným systémom v aute. Vedú ich k tomu aj samotné reklamy a prezentačné videá automobiliek, v ktorých všetko krásne funguje a nikdy sa nič nepokazí. Reálny život prináša situácie, na ktoré nie je pripravená ani tá najvýkonnejšia elektronika v aute. Ak máte aktivovaný adaptívny tempomat, vždy buďte v pohotovosti a počítajte s tým, že jeho radar nemusí na auto pred vami zareagovať. Najmä, ak sa vám do cesty náhle dostane cudzie vozidlo. Niektoré systémy dokážu automaticky brzdiť aj pomerne intenzívne, niektoré vás však len varujú pred kolíziou a „konečné riešenie“ situácie nechávajú na vás.

Najmä pri jazde v mrznúcom mrholení, prípadne v silnom daždi alebo pri snežení buďte pripravení na to, že adaptívny tempomat môže prestať počas jazdy fungovať. Stačí, aby sa radar tempomatu (umiestnený zvyčajne v spodnej časti nárazníka) zašpinil a nie je schopný fungovať s dostatočnou presnosťou. A jeho obmedzenej funkcii by vás malo včas varovať oznámenie na palubnom počítači, no sú známe prípady, keď sa tak nestalo, nečistotami „omráčený“ radar nedokázal správne vyhodnotiť situáciu a kolízia bola na svete (pozor na to najmä pri starších autách s prvými generáciami týchto systémov). „Z bezpečnostných dôvodov nesmiete systém regulácie rýchlosti používať pri nepriaznivom stave vozovky ako napr. hmla, silný dážď a pod.,“ uvádza v návode na použitie k modelu Q7 automobilka Audi. Pred používaním v zlej viditeľnosti varuje aj Mercedes-Benz a v návode k modelu GLB doslova uvádza: “Systém nezohľadňuje pomery na ceste ani poveternostné podmienky. Tempomat je len pomôcka!“.

Počítajte s tým, že v nepriaznivých poveternostných podmienkach nemusí pracovať adaptívny tempomat vždy správne. Pred týmto nebezpečenstvom varujú aj samotné automobilky.

Elektronika brzdí vždy skôr

Adaptívne tempomaty s automatickým udržiavaním odstupu si z bezpečnostných dôvodov udržiavajú od áut pred sebou väčšie odstupy a brzdia skôr, než je človek zvyknutý. Buďte na to pripravení a nespoliehajte sa na to, že auto pred vami začne pribrzďovať až tesne predtým, než dobehne pomalšie jazdiace vozidlo. Nikdy neviete, či auto pred vami nemá aktivovaný práve takýto adaptívny tempomat a neprekvapí vás brzdením skôr, než čakáte. Práve z týchto dôvodov majú najnovšie systémy funkciu varovania a v momente, keď ich radar zaregistruje blížiacu sa prekážku, ešte pred samotným brzdením prebliknú brzdovými svetlami. Ak teda vidíte, že autu pred vami blikli brzdové svetlá, no zjavne nespomaľuje, buďte v strehu.

Niekedy šetrí, niekedy nie

Tempomat udržiava zvolené tempo, čo je komfortné, bezpečné a na rovných úsekoch aj veľmi ekonomické. Jeho snaha udržať konštantné tempo má však aj tienisté stránky. Pri jazde do diaľničného stúpania sa snaží za každú cenu držať nastavenú rýchlosť a najmä ak máte slabšie auto, jednotlivé stúpania často absolvuje s „plynom na podlahe“ (pri klesaní zasa brzdí, aj keď by nemusel a zbytočne tak marí drahú kinetickú energiu). Ak to situácia na ceste dovolí, z pohľadu spotreby sa oplatí pred stúpaním tempomat vypnúť a kopec vybehnúť tak, aby ste nemuseli plynový pedál tlačiť hlboko do podlahy (aj za cenu mierneho zníženia rýchlosti na vrchole). Dole kopcom stratenú rýchlosť znova „zadarmo“ dobehnete. Ale opakujem, toto robte len keď to situácia v premávke dovolí, spomaľovanie a zrýchľovanie na preplnenej diaľnici narušuje plynulosť a bezpečnosť premávky (a zvyšuje nervozitu všetkých v okolí).

Keď vám záleží na spotrebe, oplatí sa s tempomatom pracovať a pri dojazde k pomalšiemu vozidlu adaptívny tempomat dočasne deaktivovať (ešte predtým, než sám začne brzdiť). Vy tak „doplachtíte“ k pomalšiemu autu a v momente, keď sa opäť zaradí do pravého jazdného pruhu môžete tempomat opäť aktivovať a plynulo zrýchľovať z vyššej rýchlosti. Práve adaptívne tempomaty sú známe svojim veľmi pozvoľným zrýchľovaním až niekoľko sekúnd od momentu, kedy zaregistrujú voľný jazdný pruh pred autom. A ak má vodič aktivovaný jazdný režim „ECO“, býva automatické zrýchľovanie veľmi vlažné, čo zbytočne zdržiava okolitú premávku. Včasnou deaktiváciou a opätovným manuálnym zapínaním adaptívneho tempomatu tak dokážete nielen zlepšiť spotrebu vášho auta, ale aj zvýšite bezpečnosť diaľničnej premávky.

Ako používať tempomat (praktické tipy)

- predvídajte a sledujte okolitú premávku (za každých okolností)
- dbajte na to, aby bol radar adaptívneho tempomatu čistý
- pri rozsvietených brzdových svetlách auta pred vami zbystrite
- „pracujte“ s tempomatom (ak treba, dočasne ho vypínajte), znížite tým diaľničnú spotrebu vášho auta

Ak máte ďalšie tipy, ako „zefektívniť“ prácu tempomatu, prípade skúsenosti z praxe s jeho používaním, píšte do diskusie pod článkom.