Sezóna 1957 bola posledná, ktorú Fangio odjazdil celú. Mal vtedy 45 rokov, vek vtedy nehral takú úlohu ako dnes a Fangio stále patril medzi najrýchlejších. V tej dobe bol motoršport nebezpečný a smrteľné nehody nebývali výnimkou. Bezpečnosť bola neznámym pojmom, autá jazdili vysokými rýchlosťami popri stromoch, kríkoch alebo vedľa balíkov slamy. Piloti nemali žiadne pomôcky, ani ABS, ani posilňovač riadenia, všetko museli zvládnuť sami a trakčná kontrola bola ich práva noha. Chránila ich iba jednoduchá prilba, okuliare, či rukavice.

Veľa dnešných jazdcov by do takého auta nesadlo, nechceli by riskovať život. Vtedy to však bolo normálne, nebezpečenstvo čakalo v každej zákrute. Ich odmenou bolo to, že mohli jazdiť na najrýchlejších autách na svete, či najnáročnejších tratiach, ako napríklad Nürburgring Nordschleife. Fangio v 1957 získal na Maserati 250F svoj piaty titul Majstra sveta Formuly 1.