Možno je pre niekoho nadpis trochu zavádzajúci. Možno poniektorí čakajú konkrétnú víziu dopravy na ulice, či mestské časti, alebo na hlavné mesto vrátane širšieho okolia. Tu sa pozriem na všeobecné body, akými by sa mala statická a dynamická vízia dopravy v Bratislave v najbližších rokoch uberať. V článku vychádzam z územného generelu dopravy Bratislavy z roku 2016. V pokračovaní predstavím plány konkrétnejšie.

Vízia: Bratislava - živé a zdravé mesto. Pekná predstava, však? 

Čo je cieľom dopravného generelu? Generel slúži na aktualizáciu výhľadových dopravných charakteristík a parametrov a ich následné premietnutie v rovine reálnych riešení. A práve s tým súvisí aj prípadný ďalší územný rozvoj územia z pohľadu dopravnej vybavenosti a obslužnosti. Cieľom generelu je tiež systematizácia problematiky dopravy vo vzťahu k právnych predpisom, a to aj vo vzťahu ku najnovším trendom rozvoja dopravy. 

 

1. Zvýšiť podiel nemotorovej dopravy (pešo a na bicykli), podiel verejnej dopravy a znížiť podiel
motorizovanej individuálnej dopravy na 35 % v roku 2025, 25% v roku 2030 a menej ako 20% v
roku 2040.
2. Redukovať dĺžku ciest pri preprave osôb a počet ciest pri preprave tovaru a efektívne
organizovať dopravu na báze inteligentných dopravných systémov.
3. Humanizácia priestoru a revitalizácia ulíc pri rešpektovaní dostupnosti prepravy osôb a tovaru.
4. Do roku 2030 by sa malo používanie vozidiel na konvenčné palivá v mestskej doprave znížiť na
polovicu; do roku 2050 by malo dôjsť k ich postupnému vyradeniu z prevádzky v rámci mesta.
Do roku 2040 bude 80 % dopravy, ktorá neprekračuje hranice mesta, nízko emisná a emisie
vozidiel, ktoré prekračujú hranice mesta, budú do roku 2030 znížené o 10%.

4 strategické dopravné ciele a zásady rozvoja dopravy:

  • Zvýšiť podiel nemotorovej dopravy (pešo a na bicykli), podiel verejnej dopravy a znížiť podiel motorizovanej individuálnej dopravy na 35 % v roku 2025, 25 % v roku 2030 a menej ako 20 % v roku 2040.
     
  • Redukovať dĺžku ciest pri preprave osôb a počet ciest pri preprave tovaru a efektívne organizovať dopravu na báze inteligentných dopravných systémov.
     
  • Humanizácia priestoru a revitalizácia ulíc pri rešpektovaní dostupnosti prepravy osôb a tovaru.
     
  • Do roku 2030 by sa malo používanie vozidiel na konvenčné palivá v mestskej doprave znížiť na polovicu; do roku 2050 by malo dôjsť k ich postupnému vyradeniu z prevádzky v rámci mesta. Do roku 2040 bude 80 % dopravy, ktorá neprekračuje hranice mesta, nízko emisná a emisie vozidiel, ktoré prekračujú hranice mesta, budú do roku 2030 znížené o 10 %.
D1 BEZ KOLEKTOROV JE PODĽA REZORTU DOPRAVY NAJLEPŠÍ, BSK NESÚHLASÍ

D1 BEZ KOLEKTOROV JE PODĽA REZORTU DOPRAVY ...

D1 bez kolektorov, alebo s kolektormi? To je otázka, ktorou sa kompetentní zaoberajú niekoľko rokov. Na jednej strane stoja ...

25. 08.
JE TOTO BUDÚCNOSŤ DOPRAVY?

JE TOTO BUDÚCNOSŤ DOPRAVY?

Tradičná forma dopravy autami zažíva najlepšie roky. Pomaly už nie je možné nič zlepšiť (nemyslím ...

14. 08.

V dopravnom genereli ďalej uvádzajú, že doprava nemôže ovplyvňovať mobilitu ako požiadavku po premiestení osôb alebo vecí. Musí požadovanú mobilitu fyzických i právnických osôb uspokojiť, a to za najpriaznivejších a najefektívnejších podmienok. Riešením je pri obmedzovaní tých spôsobov dopravy, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené podmienky postupovať tak, aby bola ponúknutá alternatíva pre uspokojenie prepravných potrieb. 

 

Ako to dosiahnút? 

  • Alternatívna ponuka (k represívnym opatreniam, napr. P+R (PARK+RIDE), MHD, cyklistická doprava);
  • Zníženie prepravných potrieb nástrojmi územného plánovania;
  • Preferencia verejnej dopravy - to už funguje aj teraz. Napr. "zelené vlny" na svetelných križovatkách;
  • Dispečerské riadenie;
  • Telematické informačné systémy. 

 

Aké zásady sa pri tvorbe generelu snažili akceptovať? 

  • Lepšia dostupnosť destinácií všetkými druhmi dopravy.
  • Upokojovanie dopravy a utváranie mesta priateľského k ľuďom.
  • Preferencia pešej dopravy v historickej a centrálnej časti mesta.
  • Znižovanie počet parkovacích miest priamo v uliciach, najmä v centre mesta a ich nahradenie rovnakým alebo nižším počtom parkovacích miest mimo ulice. (Tu by mohli vychádzať zo zásady nahradzovaním rovnakým, alebo väčším počtom parkovacích miest)
  • Vybudovanie dostatočnej ponuky alternatívnej dopravy pred zavedením regulačných opatrení v individuálnej doprave.
  • Ekologicky šetrnejší nositeľ hlavného dopravného výkonu.
  • Zachovanie ekonomickej životaschopnosti oblastí.
  • Funkčná nadväznosť a prepojenie líniových stavieb - zamedzenie ostrovných návrhov.
  • Technická a ekonomická realizovateľnosť návrhov.
  • Novo rozvíjané územia musia mať dostatočné kapacitné napojenie na dopravnú infraštruktúru, popr. ekonomicky a technicky uskutočniteľné budúce dopravné riešenie.