Kia Soul 1.6 CVVT

Kórejská automobilka Kia má skvele našliapnuté stať sa jednou z najúspešnejších automobiliek z Ázie, a to nie len v rámci Stredoeurópskeho trhu. Skvelá marketingová a cenová politika, zaujímavý dizajn z pera nemeckého majstra Petra Schreyera a 7ročná záruka z nej robia na našom Slovenskom ihrisku jednoznačného favorita. Jedným zo skvele mierených a ambicióznych projektov automobilky je aj model Soul, ktorý doslova spôsobil so svojim príchodom na trh eufóriu. Mali sme možnosť vyskúšať si toto auto s dušou, ktoré, podľa nás, má neprehliadnuteľný potenciál.

Výborné predpoklady

Nami testovaný model ukrýval pod kapotou zážihovú atmosférickú 1,6ku s výkonom 93 kW, teda celých 126 koní. Naša tajná túžba vyskúšať aj benzíňák od Kie sa teda naplnila. Hneď na úvod treba spomenúť, že 1,6ka sa papierovo zdá byť skvelou voľbou a mala by ponúknuť adekvátnu jazdnú dynamiku. Musíte byť ale pripravený, že papier a realita sa dosť odlišujú. Kia Soul, na prvý pohľad kompaktný crossover, sa na pohľad druhý javí byť celkom prerastený tučniak (nestrácal sa ani pri Range Rovery Sport). Ruka v ruke s rozmermi ide samozrejme aj hmotnosť, a tá dávala už motoru riadne zabrať. Navyše tento dojem umocňoval výsledný prevodový pomer, ktorý ale mohol byť dielom obrích 18 palcových kolies, po ktorých sa Soul odvaľoval. Tie vyzerali síce efektne, ale sú nevhodné pre takýto motor.


Charakteristika motora nie veľmi zodpovedá primárnemu určeniu Soula ako mestského presúvača z dôb dávno budúcich. Citeľný záťah motora, aj napriek variabilnému časovaniu ventilov a plynovému pedálu, ktorý sme skoro pretlačili cez podlahu, prišiel až v očakávanej oblasti 3000 otáčok, no na naše nemilé prekvapenie mu dochádzal dych už pri 5000 otáčkach. Čiže predpoklad, že ak nie odspodu, tak aspoň zhora, sa nenaplnil. Škoda. V prípade predbiehania sme vždy museli podraďovať aspoň o jeden až dva stupne a pri plnom zaťažení si vypočítať, či stíhame, alebo nie. Práve preto by sme skôr volili naftovú alternatívu pohonu v podobe špičkového motora 1.6 CRDi, ktorý má oproti zážihovému motoru zopár desiatok Nm k dobru a určite by aj posádke rýchlejšie okysličoval organizmus. Okrem iného sa inžinieri neveľmi trápili s odhlučnením motorového priestoru a tak pomerne vysoká hladina dB prenikala aj do oblasti interiéru, čo môže pri dlhších cestách pôsobiť únavne. Čo si hovoril? Nerozumiem. :D