Aby sme boli presní, v tíme je spolu 5 jazdcov a ako nám Peter Ambrúz v rozhovore prezradil, samotnými štatistickými údajmi počtu štartujúcich áut, ale aj množstvom pohárov a titulov na podujatiach pretekov automobilov dovrchu či v rally je to tím s najväčším počtom úspešných výsledkov. Z hľadiska úspechov a titulov je určite ten TOP titul víťazstvo v kategórii 1. v seriáli International Hill Climb Cup, ktoré zaznamenal Peter na Mitsubishi Lancer EVO IX. Podarilo sa však aj viacero titulov majstrov a vicemajstrov či ocenenia Ladys Trophy v rámci majstrovstiev Európy, ako aj v seriáli Zóny strednej Európy, ktoré získala Anka Ambrúz. Pochopiteľne veľmi hodnotné sú tituly majstra Slovenska v kategórii 2 v pretekoch do vrchu – Martin Juhás, rallystický titul v triede 5 -  Vlado Hudy triedy 5 či titul vicemajstra Petra Kacvinského v triede N2000 v kopcoch.


Tím Ambruz Racing sa kedysi venoval výhradne pretekom do vrchu, dnes sú to už aj automobilové súťaže rally, a pred rokom sa začala v tíme objavovať aj Petrova manželka, a to nie len ako „pedagogický dozor“, ale ako priama účastníčka pretekov. Ako poznáme automobilových pretekárov, tí skôr pred domácimi povinnosťami utekajú a možno sú aj radi pár dní v roku „bez dozoru“. Ambrúzovci to však zobrali z úplne opačného konca.

Anna Ambrúz sa po sezóne na vyhlásení výsledkov v Tirane stretla so Jeanom Todtom, prezidentom FIA

Ako to, že ste začali jazdiť s manželkou preteky?

„Prvé tri – štyri roky života nášho syna som naozaj odchádzal z domu na preteky takmer každý víkend sám. Anka bola naňho sama a venovala mu všetok čas. Občas ma boli pozrieť, celkom sa jej celá tá atmosféra páčila a chcela si to aj aktívne vyskúšať. Tak sme jej kúpili auto, aby sme mohli chodiť všetci spolu a neboli sme celé týždne rozdelení. Pripravili sme jej Hondu Civic Type R a začali sme. Jej prvé podujatie boli rovno preteky majstrovstiev Európy v rakúskom Rechbergu v roku 2018, tam sa jej to veľmi zapáčilo, potom absolvovala pár ďalších pretekov, až prišli Oždianske serpentíny. Tam sme ju vyprovokovali, až to prehnala a prevrátila sa s autom na strechu. Tak sme ju privítali v klube známym heslom „kto nedá strechu, nie je pretekár“. Našťastie, veľmi sa nezľakla, takže pokračovala v sezóne ďalej na všetkých zostávajúcich podujatiach so mnou. V tom nasledujúcom roku 2019 absolvoval celú sezónu na mnohých podujatiach v rámci FIA majstrovstiev či už Európy, Zóny strednej Európy alebo International Hill Climb Cup.“

Ako je to so strachom – väčšinou sa ženy boja o svojich mužov a nevedia sa dočkať informácie, že sú zdraví po pretekoch na ceste domov. Ako prežívaš Ankine štarty?

„Tak už som tento pocit spoznal aj ja – štartová listina je väčšinou poskladaná tak, že tie menšie dvojlitrové „enká“ idú pred nami. Takže keď som stál na štarte, videl som na tabuli, či prišla bezpečne do cieľa. Prvý taký veľký pocit strachu som zažil v tých Ožďanoch, keď na trať začali vyrážať záchranné zložky a sanitka a k tomu prišla informácia, že Anka. Veľmi som dúfal, že sa nič vážne nestalo. Bol som veľmi rád, že keď prišla dole, bola vysmiata a v poriadku.

Ako to funguje v tíme – vlastne doma, radil si jej, ako sa zrýchliť?

„Najskôr sme ju zobrali ju na školu šmyku ešte pred sezónou 2018 ešte na konci zimy, išla tam a vyskúšala si mnoho nových vecí a to je dalo veľmi veľa. Potom sme jej dávali veľa rád, ako sa zrýchliť, ale myslím si, že svoje zohráva aj ten „ženský štýl jazdenia“, ktorý nie je niekedy taký bezhlavý a netlačí veci na hranu ako my, ktorí držíme a verím, že to vydá... tá žena prosto uberie, ale aj pri tej opatrnosti sa v roku 2019 stále na všetkých tratiach zrýchľovala. Dokonca už zažila aj pocit frustrácie, keď auto nefunguje tak dobre, ako by si predstavovala, neubránila sa ani slzám, čo je také ženskejšie – my by sme len poriadne nahlas nadávali.“

Ak sa Anka zrýchľuje v desiatkach sekúnd, u teba sa nepredpokladajú, také veľké skoky, veľa tratí poznáš a dokážeš jazdiť oveľa efektívnejšie na hranici auta a podmienok daného dňa. Aké trate sa vlastne jazdia v rámci International Hill Climb Cup.

„Jazdí sa niekde súbežne s pretekmi Zóny strednej Európy a niektoré trate sú súčasťou aj majstrovstiev Európy a idú sa v rokoch, keď nie sú do Európy zaradené. Ja si to viem síce na mnohých miestach porovnať, je to moja druhá sezóna s Mitsubishi Lancer EVO IX v skupine N a vidím zrýchlenia na úrovni sekúnd, ale úprimne, stále to nie je úplne dokonalé, ako keby som s autom jazdil 20 rokov. Ja nie som za moje jazdenie nijako platený, nemám dôvod riskovať, aj samotné auto je moje, takže akékoľvek následky znášam sám a hlavne, z každého podujatia sa chcem vrátiť spokojne domov. Ale som rád, že sa mi napríklad v Trento Bondone na 17 kilometrovom kopci podarilo skončiť tretí, pričom štvrtý Tomáš Vavřinec bol za mnou  0,2 sekundy. On mi to potom na nasledujúcom podujatí vrátil a pre zmenu on mal k dobru 0,2 sekundy - z tohto je vidieť, že tie boje sú naozaj veľmi tesné. Tento rok uvidíme ako to všetko pôjde, ale plánujeme s Aničkou štartovať na čo najväčšom počte pretekov majstrovstiev Európy a seriálu Hill Climb Cup, medzi tým podľa časových možností preteky Zóny strednej Európy."

"Tento rok sa zásadne menia technické pravidlá pre súťažné vozidlá a za mňa môžem povedať, že „bohužiaľ“. Pozerám sa na to nielen ako pretekár, ale aj ako mechanik, ktorý sa venuje úprave a príprave áut, mám pocit, že tam bude veľký priestor na zásadné nezrovnalosti – autá budú inak kategorizované a budú môcť mať teda úpravy, ktoré síce nebudeme môcť označiť za nedovolené, lebo predpis ich nevylúčil, ale zásadným spôsobom zmenia ich parametre a už nebudú ani zďaleka navzájom porovnateľné. Veľmi zjednodušene povedané: donedávna boli autá zaradené do skupín N, A, GT a  podobne, každá skupina mala svoje predpisy a objemové triedy. Každé auto má presnú homologáciu FIA, v ktorej bolo definované, čo na aute môže byť namontované a použité. Dnes sa zavádza takzvaný Performance Factor, ktorý vychádza z údajov ako napríklad hmotnosť auta, objem motora, aký má bezpečnostný rám a aerodynamické prvky a z tohto sa vypočíta akýsi koeficient a podľa neho je zaradený do skupiny, v ktorej bude súťažiť s konkurenciou. Ak si vezmem napríklad auto skupiny N s najmenším počtom úprav (je takpovediac najbližšie sériovému autu), vyzerá to podľa pripravovaných pravidiel tak, že doň bude možné namontovať „turbo zo Zetora“, ale Performance Factor sa tým nezmení, hoci auto bude mať miesto pôvodných 420 koní 550. Takže očakávam ešte veľa zmien a dolaďovanie predpisov, aby to bolo nakoniec spravodlivé a čisté.

Myslím si, že tento systém hodnotenia je zatiaľ veľmi nedokonalý a bol spustený príliš skoro. No a pre nás to zatiaľ znamená veľkú neistotu. Ale budeme bojovať, ako vieme."