Minulý mesiac Dieter Zetsche, šéf Daimleru, oznámil, že autá s vodíkovými palivovými článkami nie sú súčasťou dlhodobých plánov spoločnosti. Mercedes sa tak pripojil k firmám ako BMW alebo Volkswagen, ktoré tiež experimentovali s vodíkom, no nakoniec sa rozhodli pre batérie.

Aká je najzásadnejšia výhoda áut s palivovými článkami? Palivo dokážete doplniť za pár minút a taká Toyota Mirai má dojazd na úrovni 350 – 550 km. To je porovnateľné so spaľovacími autami. Mnohí práve preto preferujú vodíkové autá, lebo infraštruktúra funguje na rovnakom princípe, ako pri spaľovacích autách. Elektromobily treba nabíjať najmä doma alebo v práci, a to je zásadná zmena. A zmeny prijímajú ľudia ťažko, preto sa mnohým zdá budúcnosť v podobne vodíkových áut ako tá prijateľnejšia alternatíva. S vodíkom je však spojený nejeden problém.

Vodík je uskladnený pod vysokým tlakom a jeho tankovanie ja preto veľmi náročné. Ďalšie komplikácie sa objavujú pri preprave vodíka. Najzásadnejším problémom však zostáva samotná výroba. Výroba vodíku pomocou elektrolýzy je energeticky neefektívny proces. Navyše aj samotné palivové články majú nízku efektivitu. Vynásobte to a máte naozaj veľké straty. Na druhej strane, zásadný rozvoj na poli li-ion batérií dal jasne najavo, kadiaľ vedie cesta. Batérie sú oproti palivovým článkom 3x energeticky efektívnejšie (viď. schéma).

Vodík alebo batérie?

Schéme ukazuje, že vodík je omnoho horším zásobníkom energie než batérie. Zo 100 kWh elektrickej energie uchová cca len 23 kWh, resp. 19 kWh. V prípade lítium iónovej batérie to je cca 69 kWh. Výpočty považujte len za orientačné, ale aj tak naznačujú zásadný rozdiel v efektivite.

Jedinou výhodou vodíkových áut je tak rýchlosť tankovania. V budúcnosti však očakávame príchod extrémne rýchlych nabíjačiek s výkonom vyšším ako 350 kW. Aj elektromobily s veľkými batériami, ako napr. 100 kW, dokážete nabiť na 80 % v priebehu 15 – 20 min.

Najznámejšie vodíkové auto, ktoré si môžete kúpiť, je Toyota Mirai. A to len na niektorých trhoch (Kalifornia, Veľká Británia, Nemecko a Japonsko) a ide o limitovanú malosériovú výrobu. Navyše infraštruktúra vodíkových staníc je dosť mizerná. Pritom takú rýchlonabíjačku pre elektromobil nájdete na hlavných ťahoch SR už každých cca 100 kilometrov. Mimochodom, Toyota je už asi jediná automobilka, ktorá to myslí s vodíkom vážne. Do roku 2020 chce predstaviť druhú generáciu vodíkového auta.

A čo Honda? Tá tiež verí vodíku a nedávno predstavila typ Clarity. Tiež ho však ponúka len na niektorých trhoch. Honda však oznámila, že plánuje aj hybridnú verziu Clarity a elektrickú verziu s batériami. V budúcnosti sa chce navyše viac zamerať na autá s batériami, ako takmer všetci výrobcovia. Japonsko pritom podporuje vodíkové autá masívnou štátnou podporou. Pravdepodobne preto tam idea o nich ešte ako tak prežíva. Rovnaká situácia je aj v Južnej Kórey. Hyundai síce predáva limitovaný Tucson FCV a nedávno predstavil koncept ďalšieho vodíkového auta, ale Kórejci vidia tiež budúcnosť v batériách. Nebyť dotácií, o palivové články pravdepodobne už nikto nezakopne.

A kto sa vzdal vodíku úplne? Minulý mesiac Dieter Zetsche, šéf Daimleru, oznámil, že autá s vodíkovými palivovými článkami nie sú súčasťou dlhodobých plánov spoločnosti. Mercedes sa tak pripojil k firmám ako BMW alebo Volkswagen, ktoré tiež experimentovali s vodíkom, no nakoniec sa rozhodli pre batérie.

Je tu teda nejaká nádej pre vodíkové autá? Momentálne to pre vodík nevyzerá v porovnaní s batériami vôbec dobre. Nádej možno zostáva na poli ťažkých nákladných áut, kde nedávajú batérie (zatiaľ) zmysel, ale to ukáže až čas...

Zdroj: energypost, electrek