Test Mini Aceman JCW: je potrebný vrchol ponuky?

Tak, ako som to písal v minulom teste, to platí z môjho pohľadu stále. Mini Aceman sa vám jednoducho musí páčiť. Retro dizajn je tu skĺbený s prvkami moderny, JCW verzia je rezaná ešte „ostrejšie“, ale musíte mať k nej sympatie. Osobne sa mi páčilo pôvodné Mini, v prvej generácii, v ktorom jazdil Mr. Bean. Novodobá reprezentácia pod krídlami BMW na mňa už tak dobre nepôsobila a to v žiadnej generácii.

Ale to je môj prípad. Ten váš môže byť odlišný, vám sa môže novodobé Mini páčiť a nepochybne budú doň mnohí zamilovaní. A o tom je táto značka. Máte sa do nej zamilovať. Racionalita ide trocha bokom, veľa vecí je podriadených dizajnu a to aj v prípade Acemanu.

Tvrdé a ešte tvrdšie

Keď som v minulom teste tvrdil, že sa Aceman správa tak trochu ako motokára, verzia JCW je na tom rovnako, ba dokonca som mal pocit, že je ešte o niečo „tvrdšia“. Ak natrafíte na dobrý povrch cesty, dovolíte si s ním naozaj veľmi veľa. V zákrute sa vďaka nízko položenému ťažisku kvôli batérii v podlahe správa, akoby jazdilo po koľajniciach. Neprichádza ani k žiadnej nedotáčavosti, skôr by som povedal, že keď začne zasahovať ESP, tak sa najprv začína jemný pretáčavý šmyk.

Skutočne, toto je motokára v pravom zmysle slova, zabavíte sa a prekvapíte aj výkonnejšie autá. Lenže stále sa rozprávame o dobrom povrchu. Akonáhle prejdete na ten typicky slovenský asfalt, začnete trpieť. Aspoň tak som to vnímal ja. Neviem, či je to tým, že som starší, alebo ma až takto tvrdé podvozky nikdy nelákali. A netýka sa to len okresných ciest, nepríjemné to bolo aj pri dlhšej jazde na diaľnici, keďže ani najvyššie triedy našich ciest nepatria k tým najlepším. Asi si dokážete predstaviť, čo robí povozok na normovanej „panelke“, kde je to vyslovene nepríjemné. Aceman JCW je určite naladený na zábavu, len nie je príliš kompatibilní s našou kvalitou ciest, tak by ste s tým mali počítať.

Disky kolies pritom menšie ako 19 na JCW nedáte, aspoň nie podľa konfigurátora. Pneumatiky majú rozmer 225/40 R19, takže už z toho je zrejmé, že bočnica nárazy príliš nestlmí. Na druhej strane, takýto rozmer vyzerá vo veľkých lemoch blatníkov vážne dobre a menšie priemery by asi s paketom JCW nevyzerali vôbec prívetivo.

Stále žiadne matrix LED

V minulom teste som autu vyčítal, že ani za príplatok si nekúpite svetlá matrix LED. Stretávací režim je perfektný, nenašiel som žiadnu tmavú časť na vozovke, ktorú by svetlá dostatočne neožiarili. Rovnako dobrý bol aj diaľkový režim, k tomu naozaj nemám žiadne výhrady. Ale k chýbajúcej funkcii matrix aj vo vrcholnej verzii JCW stále mám.

Ak mám dať za auto nemalé peniaze, okrem dizajnu očakávam aj vyššiu funkčnosť, ku ktorej systém matrix počítam. Veď ho dnes môžete v autách o triedu nižšie, od bežných značiek. V aute som skrátka túto funkciu nenašiej, aj keď vo výbave je zmienka o svetlách LED s rozšíreným obsahom. V konfigurátore nenájdete zmienku o možnom mesačnom poplatku, ak by ho bolo nutné napríklad aktivovať, nič také tam nenájdete. Pritom do diaľkového režimu prechádzali svetlá postupným rozsvietením viacerých diód, podobne ako pri iných matrix LED svetlách. Možnosť aktivácie som nenašiel ani nikde v menu, k dispozícii bolo len obyčajné automatické prepínanie medzi stretávacím a diaľkovým režimom.

A chýbalo mi toho viac. V kufri som napríklad nenašiel žiadne dojazdové koleso, to už tam ani nemá miesto. V tejto výbave bol pod podlahou schovaný subwoofer, ktorý hral naozaj veľmi dobre. Batožinový priestor je na to, čo od Mini očakávate, veľmi veľkorysý. Toto auto nebude jazdiť na dovolenky do Chorvátska s 5-člennou rodinou, čiže priestoru je tu až až. Škoda len, že sa zozadu nedali sklopiť operadlá zadných sedadiel, na to som musel otvoriť zadné dvere a tak sa k tomu mechanizmu dostať.

V tomto aute som našiel príplatkovú položku s poznámkou o aktívnom sedadle vodiča. Ide o jednoduchšiu formu masáže, ktorá cez časť bedrovej opierky nafukuje a vyfukuje vzduchové mechy v sedadle. Na dlhšej ceste sa to môže hodiť, veľký efekt od toho ale nečakajte. Mňa to potešilo, niekomu to však môže prísť ako zbytočnosť.

Kde je displej?

Súčasné Mini sú prekvapivé prakticky pre každého, kto sadne za ich volant prvý raz. A pripravte sa na otázky typu „A kde sú budíky?“. Nuž, Mini sa tu rozhodlo, že stačí stredový okrúhly displej. V nižšej výbave nedostanete ani head-up pred vodičom, ktorý je jednoduchší s projekčným sklom vysúvateľným z palubnej dosky. Mne vadil v tom, že je menej ostrý, ako ten premietaný na čelné sklo. Reálne som z neho vždy odčítal len aktuálnu rýchlosť. Zvyšok dôležitých údajov je na okrúhlej obrazovke.

Má svoje limity

Stredový displej vám poskytne zobrazenie navigáciu, údaje o trase, ale aj menu klimatizácie. Tá je totiž ovládaná len dotykom, takže teplotu, výhrev sedadiel či smerovanie vzduchu inak nenastavíte. Dokonca som prišiel na jednu nedokonalosť a to fakt, že s vypnutým kúrením som nemohol mať zapnutý výhrev sedadiel. Toto často využívam, keď chcem rýchlejšie zohriať spaľovací motor alebo pri elektrickom nechcem strácať dojazd a svieti slnko tak, že mi je v kabíne príjemne. Zapnem teda len výhrev sedadiel, a to mi stačí. V tomto aute to nejde. Keď som výhrev zapol, automaticky sa zapla aj funkcia vetrania alebo teda kúrenia.

Pochváliť musím kamerový výstup. Je na vysokej úrovni, predsa len, patriť pod krídla BMW má samozrejme svoje výhody. Ich kamery sú naozaj perfektné a Acemane je dôkazom. Upozornenie na prekročenie rýchlosti je tu vo forme tichého pípnutia, ktoré som nechával zapnuté, pretože ma nevyrušovalo. Adaptívny tempomat nie je môj obľúbený spôsob udržiavania rýchlosti, v tomto prípade šiel až príliš často „prudko na brzdy“, aj keď v Acemane samozrejme rekuperoval a teda drahocennú energiu aspoň vrátil späť do batérie.

Kde sa to „štartuje“?

Pre Mini sú typické zaujímavé detaily. Čo platí aj pre Aceman, v ktorom nájdete napríklad štartovanie prostredníctvom otočného „gombíka“, ktoré pripomína otáčanie kľúča v spínacej skrinke. Rovnako si môžete zvoliť rôzne verzie individuálnych úprav. Tých je neúrekom, menilo sa napríklad aj pozadie na stredovom displeji a k tomu dôjde aj k úprave odozvy na pedál akcelerátora. Keďže mi ale zobrazenie vyhovovalo len v základnom režime Core, vo výbere som mal jasno.

Má zmysel príplatok za vyšší výkon?

Samozrejme, že ma najviac zaujímal rozdiel v dynamike medzi strednou verziou SE naladenou na 160 kW (218 koní) a Cooperom, ktorý má až 190 kilowattov, teda 258 koní. Je ten rozdiel dostatočne významný, aby sa vám vyplatil príplatok necelých dve tisíc eur?

Ak máte radi rýchlosť, tak áno

Nárast o 30 kW (40 koní) je pochopiteľne citeľný. Zatiaľ čo slabšia verzia zvládla pružné zrýchlenie z 80 na 120 km/h za 4,5 sekundy, silnejšia to dala za 4,1 sekundy. Niekomu sa môže zdať rozdiel 0,4 sekundy zanedbateľný, ale to platí skôr pri 10-sekundových časových úsekoch, nie v takto krátkych intervaloch. Inak povedané, ak očakávate výkony a potrebuje byť vždy všade čo najrýchlejšie, verzia JCW má svoje výhody. Trocha som ale narážal na prenos sily na asfalt. Trakciu zabezpečuje len predná náprava, takže som už trocha „bojoval“ s volantom. Pri každom „plnom plyne“ je cítiť výrazný prenos síl do riadenia, takzvaný torque steering, čo nie je príliš príjemné, teda ak to hlavne nečakáte. S týmto ale bojuje väčšina výkonných prednokoliek, Aceman JCW nie je výnimkou.

One pedal režim

Na druhej strane som si obľúbil jednopedálový režim. Ak na voliči miesto režimu D prepnete na B, tak po meste a okolí môžete s citom jazdiť aj bez používania brzdového pedálu. Keď už náhodou budete musieť spomaliť konvenčnými kotúčovými brzdami, prechod je nepozorovateľný. Škoda len, že som sa nikde nedozvedel silu decelerácie. Jediné, čo som odčítal, bola veľkosť „kvetinky“ pri bargrafe zrýchlenia. Čím viac rástla, tým bola sila rekuperácie väčšia. Ako s týmto údajom naložíte, je na vás. Čísla z auta ale nedostanete.

So spotrebou na tom nie je JCW o nič lepšie ani horšie ako slabší model SE. Po meste som síce jazdil za zhruba 15 kWh/100 km, ale už bez kúrenia. Diaľničné jazdy šli obvykle nad 20 kWh, bežne okolo 22 kWh/100 km. Áno, čelná plocha je o niečo väčšia, ako v prípade hatchbacku, ale v porovnaní s SUV je naopak menšia. Náš testovací okruh som zvládol za rovných 17,8 kWh/100 km, bez kúrenia. Keď si to porovnám so slabším SE z minulého testu, tak ten mal síce vyšší apetít, ale v jeho prípade som využil aj kúrenie. V tejto oblasti sú si preto obe verzie viac ako len podobné.

Nabíjanie trocha „kríva“

Nabíjanie sa oproti slabšiemu modelu nezlepšilo, a to je pre mňa asi najväčšie sklamanie. Mini pre tento Aceman uvádza maximálny nabíjací výkon jednosmerným prúdom na úrovni 95 kW. Dosiahol som naň, ale asi tak na 10 sekúnd. To aby bola „odfajknutá“ podmienka, že ho auto zvládlo. Bežne som však zo začiatku nabíjal výkonom 40 kW, ten následne vystúpil pri polovičnej kapacite batérie na 60 až 70 kW, aby pri 60-percentnom nabítí už klesal na 50 kW. Pri 80 % som odčítal veľmi podpriemerných 20 kW a pri 87 % výkon klesal na úroveň 12 kW.

Upozorňujem, že som bol na nabíjačke s výkonom 150 kW a bol som na stojane sám. Vtedy som pochopil, prečo aj na rýchlonabíjačke Mini pri 65-% nabití akumulátora ukazovalo čas do plného nabitia viac ako 1,5 hodiny. Všetky merania som robil pri teplote okolo 10 °C, teda žiadna extrémna zima. Inak povedané, Aceman je lepšie nabíjať doma. Na dlhších trasách sa budete musieť v porovnaní s konkurenciou obrniť trpezlivosťou, pretože na nabíjačkách strávite viac času, ako by ste asi očakávali či chceli. Realita je v tomto prípade odlišná, ako to, čo je na papieri.

Záver

Mini Aceman JCW je štýlový elektromobil, ktorý ponúka typický dizajn a detaily značky. Ak ale očakávate prvotriednu elektrickú mobilitu, Aceman má svoje medzery a limity. Cieľová skupina sa však podľa mňa na to nebude sťažovať. Tú Mini Aceman JCW zaujme inými vlastnosťami, ktoré sú pre nich dôležitejšie, ako len nabíjací výkon alebo spotreba. A odpoveď aj na otázku v nadpisu? Vybral by som si slabšiu verziu, ktorá mi po stránke dynamiky vyhovuje a ušetrené peniaze investoval inde. JCW osloví skôr excentrikov bažiacich po maxime.