Jeden rok, dva celkom odlišné svety
Mercedes predstavil generáciu W123 v januári 1976. V septembri toho istého roka ukázala Škoda na veľtrhu v Brne nový rad 742, ľudovo známy ako ,,stodvadsiatka“. Obe automobilky teda poslali do sveta nové rodinné sedany v rovnakom roku. Stačilo však otvoriť dvere a sadnúť si dovnútra, aby ste pochopili, aký veľký rozdiel medzi nimi je.
Nemecký taxikár potreboval robiť, sused potreboval vedieť
Na Západe malo piáno viacero úloh. Vozilo dobre situované rodiny, slúžilo vo firmách a taxikárom pomáhalo zarábať peniaze. Práve taxikársky život krásne vysvetľuje jeho povesť. Auto muselo zvládať každodennú prevádzku, opakované nastupovanie aj kilometre, ktoré súkromný majiteľ nazbieral za podstatne dlhší čas.
V socialistickom Československu pôsobilo rovnaké auto celkom inak. Predstavte si parkovisko medzi panelákmi, škodovkami a žiguliakmi. Medzi nimi stojí veľký Mercedes, na kapote hviezda, na nárazníkoch chrómované diely. Jeho majiteľ ešte ani nevystúpil a susedia už rozmýšľajú, odkiaľ naň zobral.
Typické auto družstevníkov
Keď mal doma naftové piáno kamionista, bagrista, traktorista alebo človek z družstva, susedia si často vedeli domyslieť, kde tankuje. Niektorí si naftový Mercedes kupovali práve preto, aby jazdili na naftu, ktorú kradli v práci. Z dopravného podniku, stavby či družstva nosili domov kanistre a nádrž súkromného auta plnili na cudzí účet.
Pamätníci opisujú, ako pri nákladiakoch a pracovných strojoch vznikali rozdiely medzi vykázanou a skutočnou spotrebou. Palivo potom zostávalo na súkromné jazdenie či predaj bokom. Mercedes stál doma, palivo však platilo družstvo alebo štátny podnik.
Tých, čo rozvážali uhlie, nafta vôbec nezaujímala. Kupovali si benzínové šesťvalce a z kšeftovania mali také príjmy, že cenu benzínu absolútne neriešili.
Piáno vozilo aj vekslákov
Piáno mali radi aj veksláci, ktorí kšeftovali s valutami a tuzexovými bonmi. Západné auto im pomáhalo ukázať, že majú peniaze aj prístup k veciam, o ktorých väčšina ľudí mohla akurát tak snívať. Mercedes pred podnikom robil podobnú službu ako zlatá retiazka na krku. Len mal navyše štyri kolesá a odviezol aj partiu kumpánov.
Do tohto obrazu zapadlo aj biele piáno vo filme Bony a klid, v ktorom jazdili filmoví veksláci. Nápadné žalúzie na zadnom skle ešte viac zvýrazňovali, že jeho majiteľ chce robiť dojem. Zatiaľ čo nemecký taxikár vozil zákazníkov, filmový vekslák v rovnakom modeli vozil peniaze, sebavedomie a presvedčenie, že pravidlá platia kohokoľvek, len nie jeho.
Po doktorovi z Mníchova. Ako inak
Spolu s hviezdou na kapote sa často dodnes predáva aj patričná rozprávka. Strýko kúpil auto v Nemecku, lebo tam mal známosti. Predtým na ňom jazdil doktor z Mníchova, rodinný známy. Prípadne ho už rodina vlastní odjakživa. Pôvod v pochybnom tureckom autobazári sa už do takejto legendy veľmi nehodí.
Lenže legendy o pôvode auta sa síce dobre počúvajú, ale od dobrého nákupu majú poriadne ďaleko. Najmä ak sa neskôr ukáže, že zachovalý originál má za sebou viacero zásahov, než predávajúci priznal. Pri preverovaní histórie najmä mladších jazdeniek poskytuje oficiálne dáta RPZV.sk. V registri možno overiť históriu najazdených kilometrov, majiteľov či poškodení. Pri veteránoch je situácia komplikovanejšia – ich minulosť treba často skladať z pôvodných dokladov, výrobných záznamov a fyzickej kontroly.
Prikrášľovanie pôvodu je pre časť komunity okolo klasických Mercedesov typická rovnako ako drobné podvody, kšeftovanie a snahu vyzerať s Mercedesom dôležitejšie, než zodpovedalo skutočnosti. Takéto maniere u nás poznalo už piáno za socializmu. Pokračovali v 90. rokoch pri W124, neskôr aj W210 a rozprávky o pôvode áut prežívajú dodnes.
Keď z výfuku išla vôňa rezňov a hranolčekov
Piáno si však získalo ešte jednu povesť, ktorú poznajú aj ľudia, čo sa o veterány vôbec nezaujímajú. Naftové verzie patria k autám, pri ktorých veta „jazdí na fritovací olej“ nemusí byť iba krčmová rozprávka.
Niektorí riešia prestavby, predohrev a ďalšiu nádrž. Iní patria medzi hrdinov, ktorí sa s tým príliš nebabrú. Olej nalejú, naštartujú a jazdia. Takéto skúsenosti opisujú aj majitelia áut bez prestavby.
Či s oplatí jazdiť na rastlinný olej, je širšia téma. V príbehu piána však patrí olej z kuchyne medzi jeho najvýraznejšie kapitoly. Auto, pri ktorom kedysi susedia rátali majiteľove peniaze, dokázalo neskôr voziť človeka, ktorý rátal, koľko ušetrí na každom prejdenom kilometri.
Lacnejšia motorizácia ešte nemusí znamenať lacnejšiu renováciu
Kto si chce dnes kúpiť piáno ako veterána, naráža aj na následky jeho niekdajšej popularity. Naftové autá mali šetriť pri veľkých nájazdoch a poctivo pracovať. Často preto vystriedali viacero majiteľov, pracovísk aj kontinentov. Zachovalý diesel s malým, doloženým nájazdom dnes môže stáť podstatne viac než základný benzínový sedan. Platíte aj za to, že ho predchádzajúci majitelia nestihli zodrať.
Benzínový dvojliter preto môže ponúknuť dostupnejšiu cestu k peknému piánu. Pri takýchto autách sa dajú nájsť kusy, ktoré nemuseli celý život zarábať peniaze a nenaberali toľko kilometrov.
Veľký počet vyrobených áut zanechal aj množstvo darcov orgánov. Pomáha tiež Mercedes-Benz Classic, ktorý dodáva originálne súčiastky a obnovuje výrobu vybraných dielov. Pri niektorých dieloch však Mercedes sám uvádza, že ich už znovu vyrábať nebude. Ani drahá objednávka preto nevyrieši úplne všetko.
Pri menej rozšírenej motorizácii alebo súčiastke, ktorú Mercedes používal iba časť výrobného obdobia, sa hľadanie môže skomplikovať. Aj pod označením 200 sa skrývajú dva rôzne karburátorové motory. Napríklad pri zháňaní piestov preto nestačí objednávať „niečo na dvojliter“. Potrebujete správny typ, rozmer aj kvalitu, ku ktorej máte dôveru. Lacnejšie auto tak môže znamenať drahšie a zdĺhavejšie zháňanie dielov.
Karosériu daroval benzín, motor prežil z diesela
Dnešný kupujúci navyše nemusí pozerať na auto, ktoré kedysi opustilo fabriku v rovnakej podobe. Keď dobre vybavenému dieselu totálne zhnila karoséria, majiteľ zohnal zdravší benzínový kus a preskladal doň motor aj výbavu. Auto znovu jazdilo a majiteľ sa vyhol rozsiahlemu vyváraniu a lakovaniu. V časoch, keď ešte piáno slúžilo ako obyčajná jazdenka, riešil predovšetkým to, aby mal čím jazdiť.
Dnes však niekto za ,,zbastlenú skladačku“ zaplatí toľko, čo za zachovalý pôvodný kus. Pod kapotou môže byť diesel, zatiaľ čo identifikačné údaje karosérie ukazujú pôvodný benzínový model. Motor, interiér a doplnky potom rozprávajú odlišný príbeh než údaje z výroby. Treba porovnať VIN čísla, identifikátory, motor a výbavu s továrenskou dátovou kartou, databázami automobilky aj dokladmi o neskorších zmenách.
Potom môže prísť ďalšia generácia, ktorá auto po otcovi poctivo udržiava a verí, že opatruje budúci zberateľský poklad. Rodinná história môže byť úplne pravdivá, hoci samotný Mercedes vznikol preskladaním viacerých kusov. Citová hodnota tým nezmizne. Vysokú cenu pôvodného exemplára však rozhodne negarantuje.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
