Pamätáte si prelomovejší typ od Mercedesu? Alebo nejaký iný, ktorý by na seba upútal najhorším možným výsledkom v oblasti bezpečnosti (prevrátenie pri losom teste)? Mercedes-Benz triedy A bol naozaj revolučný typ, ktorým štutgartská automobilka vstúpila do pomerne neprebádanej oblasti. Po rokoch sa však musí uznať, že s predajnými výsledkami sa jej to podarilo.

V marci 1997 na ženevskom autosalóne predstavila najstaršia automobilka na svete nové auto. Trieda A, ako ju vtedy pomenovali, tvorila absolútny základ značky. S interným označením W168 tak prišiel na trh nováčik bez predchádzajúcich skúseností.

Úplnou raritou je takzvaná verzia A 38 AMG, z ktorej údajne vznikli len 4 kusy. Jeden vlastnil David Coulthard a jeden Mikka Häkkinen.

Najznámejšou udalosťou triedy A však bolo prevrátenie na strechu pri losom teste. Táto negatívne reklama donútila značku na 3 mesiace pozastaviť výrobu. Výsledkom bolo pridanie systému ESP všetkým autám a upravenie pruženia. Vďaka tomu automobil mierne „stvrdol“ a pri náhlej zmene smeru jazdy už so systémom ESP prekonal aj známy losí test.

Najmenšie "áčko" podrobili aj crash testu voči väčšiemu "éčku".

Prvýkrát sa zmienka o triede A dostala na verejnosť so štúdiou „Vision A 93“, ktorú predstavili v roku 1993. Do sériovej výroby sa dostal takzvaný sendvičový skelet, ktorý aj pri motore uloženom vpredu priečne výrazne oddelil priestor pre posádku a pre pohonnú jednotku.

Tá bola sklonená viac, ako je bežné a v prípade silného nárazu nezničila prepážku medzi motorovým priestorom a kabínou, ale podbehla pod vozidlo. Túto unikátnu koncepciu použili aj v druhej generácii triedy A.

Predĺžená verzia mala rázvor dlhší o 170 mm.

Modernizovaná verzia prišla do ponuky v roku 2001 s miernymi modifikáciami predného a zadného nárazníka. Za príplatok bola dostupná aj predĺžená verzia s rázvorom natiahnutým o 170 mm. Ponuka motorov nebola až taká bohatá, ako v iných typoch od Mercedesu.

Zážihový základ bol 1,4 litrový štvorvalec s maximálnym výkonom 60 kW (82 k). V ponuke boli aj výkonnejšie verzie s objemom 1,6 a 1,9 litra. Najvýkonnejšou produkčnou verziou bol Mercedes-Benz A 210 Evolution s 2,1-litrovým štvorvalcom a maximálnym výkonom 103 kW (140 k). Jedine s týmto motorom pokorila trieda A métu 200 km/h (203 km/h).

Mercedes-Benz experimentoval aj s elektrickou verziou.

Vznetový motor bol v ponuke len jeden so zdvihovým objemom 1,7 litra a vstrekovaním Common-Rail. Ten sa líšil výkonom vo verziách A 160 CDI a A 170 CDI. Najslabšia mala len 44 kW (60 k), čo stačilo na teoretickú maximálnu rýchlosť len 158 km/h. Najsilnejší A 170 CDI mal 70 kW (95 k) a maximálku 182 km/h.

Úplnou raritou je takzvaná verzia A 38 AMG, z ktorej údajne vznikli len 4 kusy. Jeden vlastnil David Coulthard a jeden Mikka Häkkinen. Tento model mal 2 pohonné jednotky, 1 vpredu a 1 vzadu. Každá z nich mala zdvihový objem 1,9 litra, preto označenie A 38 AMG.

Maximálny výkon bol 183 kW (250 k) a krútiaci moment 360 Nm. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládol za 5,9 sekundy a maximálna rýchlosť bola 230 km/h. Automobil stál na 18-palcových diskoch, za ktorými boli umiestnené vpredu 334 mm (z E 55 AMG) a vzadu 258 mm brzdové kotúče. Výhodou bola tiež možnosť prepnutia na verziu len s 1 motorom, kedy malo toto malé „áčko“ vcelku priaznivú spotrebu.

Z prvej triedy A vznikli tiež modely na elektrický pohon alebo na palivové články F-CELL. Do mája 2004 vzniklo v továrni v nemeckom Rastatte takmer 1,1 milióna vozidiel triedy A. Štandardná verzia oslovila takmer 900 tisíc zákazníkov, predĺžená verzia o niečo viac ako 200 tisíc. V brazílskej fabrike vyprodukovali do septembra 2005 ďalších 63 tisíc modelov triedy A generácie w168. Krok do neznáma sa Mercedesu vyplatil, veď dnešná už tretia generácia triedy A je mimoriadne zaujímavým automobilom a vo verzii AMG tiež ostrým nástrojom určeným na radosť za volantom.