Isdera Imperator 108i je "garážový" nemecký superšport. Vyrábali ho takmer desaťročie, v rokoch 1984 až 1993. Značka ako taká to vôbec nemala ľahké. Viaže sa k tomu celkom pekný príbeh. Prečo som sa rozhodol napísať práve o tomto aute viac? V podstate náhoda ma priviedla na internetovú stránku, kde je Isdera 108i na predaj. Krátky článok s videom sme priniesli začiatkom tohto roka. V ňom sa Isdera premáva po okruhu v SPA.

Isdera Imperator mala staršie dvojča, ku ktorému sa Mercedes-Benz nechcel priznať. Išlo o model CW311. Za projektom CW311 stál konštruktér Eberhard Schulz, bývalý zamestnanec Mercedesu, ktorý prešiel v sedemdesiatych rokoch k Porsche. A hoci sa mu v kariére nemeckej športovej značky darilo, mal jednu slabosť. Odjakživa ho fascinovalo „okrídlené“ kupé Mercedes 300 SL. Tento človek ešte v roku 1968 predstavil projekt Erator GTE (čosi ako replika Fordu GT40), avšak jeho nadšenie pre dvere otváracie dovrchu nemalo v automobilke pochopenie.

Erator GTE - jedno z diel Eberhard Schulza ešte z roku 1968. Späťák na streche ho drží rovnako ako vyklápacie dvere gulwing :)

V roku 1976 začal pracovať na projekte CW311. Vytvoril tím, do ktorého pribral aj Rainera Buchmana z frankfurtskej firmy B+B, zaoberajúcej sa tuningom. Myšlienka dvojdverového kupé s krídlovými dverami mu v hlave vŕtala celé roky. Prvé skice coupe s krídlovými dverami si urobil ešte v roku 1972. Prvá maketa v mierke 1:1 vznikla v roku 1974.
 

Po intenzívnej práci predstavil výtvor na medzinárodnom autosalóne v Ženeve v roku 1978. Nádherné kupé nieslo na prednej maske logo trojcípej hviezdy, no bez vedomia Mercedesu. Biznismenov z Mercedesu to muselo pekne rozhodiť, keď prvýkrát videli Mercedes, ktorý sa u nich ani nevyrábal. Obrovský pozitívny ohlas na autosalóne donútil predstaviteľov Mercedesu sklopiť uši. Keď videli akú reklamu robí CW311 samotnej značke, rýchlo zabudli na akýkoľvek súdny spor a Shulzovi znak hviezdy povolili ponechať.

Dizajnér Giorgetto Giugiaro sa k dizajnu Isdery vyjadril , že mu pripomína pristávajúci nadzvukový Concorde so sklopeným zobákom.

O tom, že Mercedes CW311 bol skutočný klenot, niet pochýb. Laminátové diely karosérie boli pripevnené na ľahký trubkový rám. Dvere sa otvárali nahor, presne podľa vzoru 300 SL z 50-tych rokov. Karoséria s dĺžkou 4 100, šírkou 1 820 a výškou 1 100 mm mala nízky koeficient odporu vzduchu Cx=0,31, čo je vzhľadom na dobu úžasné. Rázvor náprav má 2400 mm. To, že auto sa hlási k Mercedesu, bolo okrem prednej časti zrejme najmä podľa zadnej časti. Tu boli charakteristické zadné svetlá prevzaté z civilných Mercedesov. Celková pohotovostná hmotnosť však nepresahovala 1250 kg. Na aute nájdete i jeden veľmi nezvyčajný dizajnérsky prvok. Spätné zrkadlo umiestnené na streche! O vhodnosti umiestnenia a hlavne o funkčnosti tohto späťáku si však nie sme celkom istí - a možno to je len o zvyku.

Mercedes CW311 poháňal v strede uložený 8-valec s dvomi ventilmi na valec od Mercedesu s objemom 6 834 cm3, výkonom 266 kW (361,5 k) s maximálnym krútiacim momentom 570 Nm. Vstrekovanie pre motor vyvinul Bosch. Pôvodne bol určený pre americké verzie Mercedesu 500 SEL. Sila na zadnú nápravu sa prenášala prostredníctvom 5. stupňovej manuálnej prevodovky. Auto dosahovalo maximálnu rýchlosť 319 km/h a z 0-100 km/h to dokázalo prelomiť za 4,8 sekundy. Takéto auto však bolo treba i rýchlo zastaviť. O to sa starali kotúčové brzdy s priemerom 300 mm.

Kde bol však samotný problém? Mercedes využil len vhodnú reklamu na autosalóne, ale o výrobu auta ako takého už záujem nemal (vyrobilo sa len 10 kúskov). S touto situáciou sa ale Eberhard Schulz nevedel zmieriť. Tak si povedal, že pre svoje „dieťa“ si cestu spraví, a vytvoril vlastnú značku - Isdera. Jej názov je skratkou názvu Ingenieurbüro für Styling, DEsign und RAcing. Logo Mercesedu Eberhard Shultz nahradil symbolom loviaceho orla.

Vzniklo približne tridsať exemplárov Isdery. Tie používali rôzne motory. Od vidlicových 8-valcov od Mercedesu s objemom 5,0 až 5,6 litra až po motor 4,7 V8 z Porsche 928. Najsilnejšiu Isderu poháňal motor AMG s výkonom 309 kW. V 80-tych rokoch to nebolo lacné auto. Svojou cenou Isdera atakovala Ferrari či Lamborghini. Zákazníci si za ňu museli zaplatiť 399 000 mariek. Vyrábali ju až do roku 1993.

Je síce veľmi pravdepodobné, že nik z našich čitateľov si ju nekúpi za astronomickú sumu, ale touto cestou sme Vám chceli priniesť príbeh jedného šikovného konštruktéra, ktorý si šiel za svojím celoživotným snom.