Zahraničie to má vyriešené
V Česku, Maďarsku či na Ukrajine sa predaj vybraných voľnopredajných liekov mimo lekární berie ako bežná služba. Slovensko však dlhodobo trvá na tom, že výdaj liekov musí fungovať pod odborným dohľadom farmaceuta. Práve tu sa začína problém, ktorý sa často zjednodušuje na politické rozhodnutie, no v skutočnosti ide o kombináciu legislatívy, personálu a ekonomiky.
Čerpacia stanica funguje inak ako lekáreň
Čerpacie stanice fungujú na minimálnom personálnom obsadení. Prevádzka ide 24 hodín denne, 7 dní v týždni, bez výnimiek na víkendy či sviatky. Na jednej službe pracuje spravidla jeden, maximálne dvaja zamestnanci, ktorí:
- obsluhujú pokladňu,
- pripravujú kávu a občerstvenie,
- dopĺňajú tovar,
- umývajú podlahu aj WC.
„Luxus“ lekární verzus realita pumpy
Zamestnanci mnohých slovenských lekární majú stabilný pracovný režim. Do práce prichádzajú okolo ôsmej ráno, končia popoludní a nočné služby sa týkajú len úzkeho okruhu pohotovostných prevádzok. Cez víkend majú buď úplne zatvorené, alebo len v sobotu do obeda na štyri hodiny.
Na čerpacej stanici by však farmaceut čelil úplne inej realite. Dvanásťhodinová služba by začínala o šiestej ráno a končila o šiestej večer, alebo opačne v prípade nočnej. Tento režim platí každý deň v roku, bez ohľadu na víkendy, sviatky či osobné plány.
Pre odborníka zvyknutého na stabilnú pracovnú dobu ide o zásadnú zmenu životného rytmu, ktorá výrazne znižuje atraktivitu takejto práce.
Rozpis služieb namiesto pracovného týždňa
Na pumpách neexistuje pracovný týždeň „od pondelka do piatka“. Zamestnanci pracujú výlučne podľa rozpisu služieb. Ak vedúci zaradí zamestnanca na nočnú dvanástku v piatok od 18:00, rodinná oslava, víkendové plány či osobné povinnosti idú bokom. Nejde o výnimky, ale o bežnú realitu nonstop prevádzky. Práve tento faktor tvorí jeden z hlavných dôvodov, prečo je predstava farmaceuta na pumpe skôr teoretická než reálna.
Farmaceut medzi hot-dogmi a mopom
Ak by zákon vyžadoval prítomnosť osoby s farmaceutickým vzdelaním, znamenalo by to, že takýto zamestnanec by vydával lieky, zároveň obsluhoval pokladňu, pripravoval kávu a občerstvenie, ale aj umýval podlahu a WC, čo po nájazde zahraničných vodičov často môže byť úkon hodný vyznamenania.
V praxi by farmaceut vykonával rovnaké činnosti ako bežný pracovník pumpy, len s vyššími nárokmi na kvalifikáciu. Navyše ide o profesiu, ktorá má nedostatok pracovníkov už dnes, a to priamo v lekárňach.
Bolo by to rentabilné?
Zamestnávanie farmaceuta by pre čerpacie stanice znamenalo:
- výrazne vyššie mzdové náklady,
- potrebu viacerých zamestnancov na pokrytie nonstop prevádzky,
- minimálnu návratnosť investície pri úzkom sortimente liekov.
Pre väčšinu prevádzkovateľov by takýto model nebol ekonomicky profitabilný, aj keby mali záujem rozšíriť ponuku služieb.
Ako by sa to mohlo stať realitou?
Ak by mal predaj liekov na pumpách na Slovensku začať fungovať, existujú len dve možnosti.
1. Zrušenie podmienky farmaceutického vzdelania
Štát by mohol povoliť predaj presne definovaných voľnopredajných liekov:
- bez povinnej prítomnosti farmaceuta,
- pri splnení prísnych podmienok skladovania,
- s jasne obmedzeným sortimentom,
- prípadne prostredníctvom automatov.
Tento model zodpovedá realite fungovania čerpacích staníc a osvedčil sa v zahraničí.
2. Povinnosť nariadená štátom
Druhou cestou by bolo zavedenie povinnosti, ktorá by čerpacím staniciam nedala na výber. Štát by však musel počítať s vyššími nákladmi prevádzkovateľov, ktoré by sa premietli do cien služieb alebo tovaru.
Prečo sa na Slovensku nič nemení?
Slovensko dnes stojí medzi ochranou pacienta a realitou nonstop prevádzok. Kým sa štát nerozhodne, ktorú z týchto ciest zvoliť, predaj liekov na pumpách zostane len témou diskusií.
Zahraničné príklady ukazujú, že systém môže fungovať. Slovenské podmienky však odhaľujú, že bez zásadnej zmeny pravidiel by išlo o riešenie, ktoré ignoruje realitu práce na čerpacích staniciach.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
