Len pre poriadok pripomíname, že spolkový minister dopravy Wissing žiada Európsku komisiu, aby prehodnotila používanie syntetických palív aj po roku 2035, ktorý mal byť definitívnou časovou hranicou, za ktorou sa automobilkám spaľovacie motory kvôli pokutám už nevyplatia. Ak by jeho návrh prešiel, klasické zážihové i vznetové agregáty by mohli byť v nových automobiloch dostupné aj naďalej, museli by však byť prevádzkované na niektoré z e-palív.

Aby sme mali obrázok ešte o niečo komplexnejší, pripomíname, že podľa vedcov sú momentálne syntetické palivá neefektívne, ekologické organizácie ich podľa očakávania démonizujú a skeptické sú i niektoré automobilky.

Môže byť trh aspoň do istej miery opäť slobodný?

Problém je samozrejme v tom, že technológia výroby syntetických palív bola Európskou úniou a mnohými politikmi (nezriedka aj schválne) odsúvaná na úkor elektrickej mobility ako nedôležitá a chýbal jej legislatívny rámec.

Ak by bol práve ten schválený a e-palivá sa mohli slobodne rozvíjať, pribúdala by konkurencia, objem produkovaného produktu, a to by malo samozrejme priamy vplyv aj na jeho cenu. Trh by tak mal opäť po dlhej dobe šancu sám rozhodnúť, či tento smer dopravy životaschopný a či sú zákazníci ochotní za ňu platiť. Nehovoriac o tom, že štáty by celkom iste neprichádzali o svoj „podiel“ vo forme spotrebnej dane a navyše by sme nemuseli budovať drahú infraštruktúru.

Že toto nie sú len naše myšlienky, dokazuje tiež nedávny rýchly prieskum inštitútu pre výskum verejnej mienky Civey. Z neho vychádza, že až 56 percent Nemcov vidí v syntetických palivách alternatívu k benzínu a nafte. Navyše 39 percent je presvedčená, že e-palivá „určite sú“ alternatívou.

Nerozhodnutých respondentov bolo 10 percent, zatiaľ čo 13 percent si myslí, že „radšej nie“ a 21 percent tvrdí, že e-palivá „rozhodne nie sú alternatívou“.

Pozoruhodný je potom pohľad na výsledky v závislosti na tom, ku ktorej časti politického spektra respondenti inklinujú. Z nich vyplýva, že za syntetické palivá sú jednoznačne voliči konzervatívnych, stredových a viac doprava orientovaných strán. Zo sympatizantov vládnej FDP, v ktorej pôsobí aj Wissing, súhlasí až 88 percent. Z priaznivcov CDU/CSU 76 percent. Dokonca aj sociálne-demokratickej strane SPD prevláda mierne áno proti nie, v pomere 46 ku 43 percent.

A kto je teda proti? Samozrejme s veľkým náskokom Zelení (proti je 68 %) a Linke, teda postkomunistická ľavicová partia.

Volker Wissing, nemecký spolkový minister dopravy (FDP)

Je preto zrejmé, že Wissing evidentne bráni hodnoty voličov FDP, ale tiež nemalú časť Nemcov voliacich iné strany. A jeho slová určite nie sú názorom jedného muža, keď tvrdí, že „technologický vývoj do roku 2035 nedokáže predpovedať nikto. Vďaka novým procesom by mohli byť e-palivá výrazne lacnejšie, a teda vhodné na použitie v masovom meradle v rámci existujúceho vozového parku vozidiel so spaľovacími motormi. Syntetické palivá by mohli prispieť k dekarbonizácii dopravy, preto nemá zmysel túto technológiu zavrhovať.“