Prečo riešia kilometrovú daň?
S rastúcim podielom elektromobilov strácajú tradičné zdroje príjmov význam. Štáty dlhodobo financujú cesty najmä zo spotrebných daní z benzínu a nafty. Keď vodiči prechádzajú na elektromobily, príjmy zo spotrebných daní klesajú, no náklady na opravy a údržbu zostávajú vysoké.
Kilometrová daň ponúka riešenie, ktoré dokáže stabilizovať financovanie bez ohľadu na technológiu pohonu.
Rastúce náklady na modernizáciu infraštruktúry navyše vytvárajú tlak na hľadanie spravodlivejšieho modelu. Ak niekto najazdí veľa, zaplatí viac; ak jazdí menej, zaťaží systém menšou sumou.
Ako to má fungovať?
Základný princíp je jednoduchý. Vodič zaplatí za každý prejdený kilometer. Navrhovaná sadzba pre osobné autá je 0,03 eura za kilometer. Nákladná doprava má mať výrazne vyššiu sadzbu, približne štvornásobnú.
Model má platiť pre všetky autá rovnako — bez ohľadu na to, či ide o benzínový motor, diesel alebo elektromobil. Návrh reaguje na dlhodobý trend, keď vodiči spaľovacích áut nesú väčšinu daňovej záťaže, hoci cestnú sieť používajú rovnako všetci.
Tu už daň pripravujú alebo zavádzajú
- Španielsko pracuje s návrhom platby za každý kilometer v celej krajine.
- Nemecko diskutuje o rozšírení mýtneho systému aj pre osobné autá.
- Spojené kráľovstvo má pripravené riešenie, ktoré počíta s približne 3 pencami za kilometer pre elektromobily.
Trend smeruje k rovnakému záveru. Krajiny potrebujú nový model, pretože príjmy z palivových daní už nepostačujú.
Čo by kilometrová daň znamenala pre vodičov
Zmena zasiahne každého vodiča podľa toho, koľko jazdí. Ak človek najazdí 15 000 kilometrov ročne, pri sadzbe 0,03 eura/km zaplatí 450 eur. Nízky ročný nájazd bude znamenať nízku daň, vysoký nájazd zas výrazný zásah do rodinného rozpočtu.
Začnú odometre stáčať ešte viac?
Kilometrová daň otvára priestor pre nový typ motivácie, ktorý môže zvýšiť výskyt už aj tak dosť častej manipulácie s počítadlom kilometrov. Stáčanie odometrov dnes slúži najmä na to, aby predávajúci zvýšil hodnotu jazdeného auta. Pri dani viazanej na nájazd však vzniká ďalší finančný motív.
Ak niekto najazdí 40 000 kilometrov ročne, stiahnutie odometra o pár tisíc kilometrov môže znamenať úsporu desiatok eur. Pre časť vodičov by to mohol byť dostatočne pádny dôvod, aby siahli po nelegálnej úprave.
Európske krajiny preto začínajú diskutovať o zmenách, ktoré podvodom zabránia. Riešením môžu byť častejšie odpočty kilometrov, jednotný európsky register servisnej histórie alebo telematické systémy, ktoré odometre úplne obídu a budú sledovať reálne jazdy. Takéto riešenia však musia rešpektovať právo na súkromie a jasne definovať limity zhromažďovania údajov.
Kilometrová daň tak môže urýchliť vznik prísnejších pravidiel pre kontrolu odometrov v celej Európe. Bez nich by nový systém mohol ešte viac podporiť dlhoročný problém, ktorý deformuje trh jazdených vozidiel.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko dnes využíva systém spotrebných daní, registračných poplatkov a mýta pre nákladnú dopravu. Pri osobných autách neexistuje žiadna priama platba za kilometre.
Ak však veľké európske štáty zavedú kilometrovú daň, tlak na diskusiu vznikne aj u nás. Slovensko bude musieť rozhodnúť, či zachová súčasný model, alebo prijme riešenie, ktoré rozdelí náklady podľa skutočného nájazdu.
Ak sa tento model presadí, Slovensko sa nevyhne diskusii o tom, ako presne určovať nájazd, ako chrániť súkromie a ako zabrániť podvodom, ktoré už dnes predstavujú výrazný problém.
