Dokedy platiť havarijné poistenie? Po koľkých rokoch prejsť čisto na PZP?

Hranica 10 rokov nie je náhodná

Poisťovne pri starších autách počítajú s väčším rizikom podvodov aj sporov o reálnu hodnotu vozidla. Pri novšom aute sa dá cena určiť pomerne presne podľa trhu, výbavy a veku. Pri 12-15-ročnom aute už môžu dva navonok rovnaké kusy deliť tisíce eur. Práve preto sa pri určovaní hodnoty starších vozidiel pracuje aj s údajmi o ich histórii. Dve vozidlá rovnakého modelu a ročníka môžu mať na trhu výrazne odlišnú hodnotu v závislosti od počtu majiteľov, zaznamenaných poškodení alebo priebehu kilometrov. Rozdiel pritom nemusí byť na prvý pohľad viditeľný a často ho odhalí až podrobnejšie overenie histórie vozidla, napríklad prostredníctvom výpisu ODO-Pass od RPZV.

Z pohľadu poctivého majiteľa môže hranica 10 rokov vyzerať ako diskriminácia. Z pohľadu poisťovne však ide o ochranu pred situáciou, kedy by niekto zaplatil poistku na zachovalý kus, „vyrobil totálku“ z úplne iného vraku a pôvodné dobré auto si nechal.

Neplatné PZP eviduje RPZV u 15% overených vozidiel. U vozidiel starších ako 10 rokov je to 13,8%.

Podvodný scenár môže vyzerať tak, že niekto najskôr poistku uzavrie na pekné a hodnotné auto, ktoré bez problémov prejde obhliadkou poisťovacieho agenta. Následne však poisťovni pri škodovej udalosti neukáže pôvodné zachovalé vozidlo, ale iný vrak, na ktorý niekto nelegálne preniesol identifikačné znaky pôvodného auta. Z vraku potom nahlási totálnu škodu, zatiaľ čo skutočné zachovalé auto mu zostane. Poisťovňa by v takom prípade neplatila za reálne zničené hodnotné vozidlo, ale za umelo vytvorenú škodu na lacnom nepojazdnom vraku.

Podľa čoho poisťovňa určuje výšku plnenia?

Najväčší problém nie je samotný vek auta. Problém je pomer medzi hodnotou auta, cenou poistky a reálnym poistným plnením. Poisťovňa pri totálnej škode nepozerá na to, koľko auto stálo ako nové. Pozerá na jeho trhovú hodnotu tesne pred nehodou a od nej odpočíta hodnotu zvyškov vozidla. Ak má staré auto pred škodou hodnotu 2 000 eur a vrak po škode 700 eur, poistné plnenie nebude pripomínať nový katalógový cenník, ale realitu bazárového trhu. Podobný princíp vysvetľujú aj poisťovne pri totálnych škodách. Plnenie vychádza z rozdielu medzi hodnotou auta pred škodou a hodnotou zvyškov po škode.

Práve tu sa ukáže rozdiel medzi poistnou matematikou a emóciou majiteľa. Auto môže mať pre vás vysokú praktickú hodnotu, môže byť spoľahlivé, udržiavané a v lepšom stave než polovica bazárovej ponuky. Poisťovňa ho však stále zaradí medzi staré vozidlá s nízkou trhovou cenou.

Na aké autá nemá zmysel platiť havarijné poistenie?

Volkswagen Passat B5.5 je výborný príklad. Ako nový mohol stáť v plnej výbave naozaj veľa. Holandský cenník uvádza pri verzii Passat 2.5 TDI 150 k 4Motion Highline cenu 44 039 eur v roku 2001. Po započítaní inflácie by to dnes vychádzalo približne na 75 700 eur.

To je dnešnou optikou suma za veľmi slušne vybavené prémiové auto. Lenže dnešný bazárový Passat B5.5 už nežije z pôvodnej faktúry. Žije z dostupnosti dielov, jednoduchšej techniky a obrovského množstva áut, ktoré skončili na diely.

Pri najbežnejšom Passate B5.5 1.9 TDI dávalo plnohodnotné havarijné poistenie zmysel najmä počas prvých 4 až 5 rokov. Vtedy malo auto ešte slušnú zostatkovú hodnotu a väčšia nehoda, krádež alebo totálna škoda by majiteľa bolela natoľko, že poistka mala logiku. Po 6. roku sa už hranica začala lámať. Auto bolo stále použiteľné a žiadané, no jeho trhová hodnota klesala rýchlejšie než cena poistky. Okolo 7. až 8. roku už pri bežnom 1.9 TDI začalo dávať väčší zmysel dobré PZP s pripoistením skla, stretu so zverou alebo živlu než plnohodnotné havarijné poistenie. Pri 9- až 10-ročnom kuse už bolo havarijné poistenie skôr otázkou zvyku alebo prehnanej opatrnosti než ekonomickej logiky.

Druhovýrobných dielov dodnes existuje veľa, použité originálne diely nájdete na vrakoviskách prakticky stále a pri bežných karosárskych dieloch si často viete vyberať aj podľa farby. Keď majiteľ takého Passatu v roku 2007 zrazil srnku, veľmi pravdepodobne zohnal použitý nárazník, blatník alebo kapotu v rovnakej farbe. Takže z ceny opráv rovno mohol odrátať lakovanie.

Vpredu neboli radary, kamery ani senzory. Nové halogénové svetlo z druhovýroby stálo nízke desiatky eur a použité originálne diely z vrakovísk boli ešte lacnejšie.

Celková cena opravy po zrážke so zverou: 460 až 960 EUR

Na aké autá platiť havarijné poistenie aj keď sú staršie?

Prvé Passaty B8 majú dnes približne 11-12 rokov. Majiteľom sa teda prirodzene vynára otázka, či majú ešte platiť havarijné poistenie, alebo už prejsť čisto na PZP.

Odpoveď závisí od konkrétnej výbavy vozidla. V prípade auta v základnej výbave už plnohodnotné havarijné poistenie možno nedáva zmysel.

Plná výbava v prípade takéhoto auta výrazne mení cenu aj zdanlivo bežných opráv. Vyhrievané čelné sklo s kamerou asistenčných systémov nie je obyčajné sklo. Po výmene treba riešiť kameru pre Lane Assist, kalibráciu asistenčných systémov a často aj ďalšie kontrolné úkony vrátane geometrie prednej nápravy.

Preto suma okolo 1 200 eur za výmenu vyhrievaného čelného skla s kamerou pri Passate B8 nepôsobí prehnane. Pri aute, ktoré ešte stále slúži denne, môže majiteľ počas smolného roka riešiť aj dve sklá. Zrazu nejde o teoretickú poistnú položku, ale o účet, ktorý sa vyrovná alebo priblíži ročnému poistnému.

Nové originálne predné LED svetlo na Passat B8 stojí približne od 1 300 do 1 800 eur za kus. Druhovýroba síce existuje, no pri adaptívnych LED svetlách nemusí riešiť rovnakú funkčnosť, kvalitu ani kompatibilitu. Použitý originál z vrakoviska je zasa lotéria. Nikto vám nezaručí, ako dlho bude fungovať elektronika, motorčeky, riadiace jednotky alebo denné svietenie. Investovať niekoľko stoviek eur do starého použitého svetla preto nemusí byť rentabilné.

Predný nárazník tiež nie je iba kus plastu. Má v sebe parkovacie senzory, radar adaptívneho tempomatu, kameru, ostrekovače svetiel a ďalšie prvky. 

Celková cena opravy po zrážke so zverou: 8500 až 10 200 EUR

Kedy teda prejsť čisto na PZP?

Zistite si ceny najkritickejších dielov presne na vaše auto. Pri moderných jazdenkách rozhoduje najmä cena čelného skla, predných svetiel, radaru adaptívneho tempomatu, kamery asistenčných systémov, predného nárazníka so senzormi, prednej masky, kapoty, blatníkov a chladičov.

Ak už dva alebo tri z týchto dielov spolu s lakovaním, diagnostikou a kalibráciou stoja toľko, že sa blížia k hodnote celého auta, plné havarijné poistenie alebo aspoň širšie pripoistenia môžu stále dávať zmysel.

Platí to najmä pri čelnom skle. Niektorí vodiči majú jednoducho smolu a pokojne môžu meniť čelné sklo aj dvakrát za rok.