Tuzex vedel zohnať aj nový Mercedes
Mercedes či BMW pred československou bytovkou nemuseli automaticky patriť vekslákovi. Západné autá si privážali aj ľudia, ktorí legálne pracovali v zahraničí. Jedna z ciest viedla cez individuálnu objednávku Tuzexu a úhradu v zahraničnej mene alebo tuzexových bonoch.
Záujemca si vybral model, farbu, čalúnenie aj výbavu. Tuzex k cene pripočítal clo, výlohy a maržu. Až po úhrade výrobca potvrdil zákazku. Po objednávke mohol nasledovať pokojne aj rok čakania. Ak auto medzitým zdraželo, majiteľ doplatil rozdiel pred prevzatím.
Nebolo preto výnimočné, že ľahko ojazdené Mercedesy sa predávali ešte drahšie, než úplne nové – priplácali ste za to, že ste auto mohli mať hneď a nie až za rok.
Ďalšou možnosťou boli exponáty z brnianskych veľtrhov. Ani tam však neplatilo, že stačilo prísť prvý a mať dosť peňazí. Niektoré Mercedesy už mali majiteľa pred otvorením výstaviska. Ten za menšiu zľavu súhlasil, aby automobilka jeho auto najprv vystavila.
Strýko z Nemecka bol na papieri štedrejší než v skutočnosti
Pri jazdenkách pomáhala rodina za hranicami aj trochu upravený príbeh pre úrady. Auto ste v Nemecku zaplatili, doma ste však vysvetľovali, že vám ho príbuzný daroval.
Brniansky opravár Mercedesov, Jiří Adler, mal rodinu v Stuttgarte a touto cestou získaval ďalšie autá. Zaplatil za ne, no na papieri ich dostal darom. Ani tak sa nevyhol clu. Na cle zaplatil vyše 70 000 Kčs a kvôli autám musel opakovane na výsluch na brniansku policajnú centrálu.
Auto po zahraničnom študentovi aj po pašerákovi
Niektoré západné vozidlá už cez hranice prešli s cudzincami, ktorí u nás študovali alebo dlhšie žili. Pred odjazdom ich skúšali výhodne predať domácemu záujemcovi a obísť pritom povinné poplatky.
Takéto obchody sa dostávali aj pred súdy. Zahraničný študent teda nemusel do Československa priniesť iba kufor a učebnice. Pre miestneho záujemcu mohol predstavovať aj príležitosť dostať sa k nedostatkovému autu.
Ďalším zdrojom boli vozidlá, ktoré štát zabavil pri prevádzačstve alebo pašovaní zakázaných materiálov. K ich lacnému odkupu sa dostávali ľudia s kontaktmi, ktorí ich následne predávali ďalej.
Zničený motor, ktorému stačilo nasadiť kábel
Niektorí pracovníci vtedajšej cestnej asistenčnej služby využívali neznalosť zahraničných motoristov. Západnému turistovi sa pokúšali vysvetliť, že jeho BMW s vypadnutým sviečkovým káblom má motor na odpis. Odťah domov sa absolútne neoplatí a najvýhodnejšie bude ho na mieste predať. Ponúkli mu preto lacný odkup a mali pripravené aj marky. Z banálnej poruchy tak urobili príležitosť získať nedostatkové auto.
Diplomatov Mercedes skončil ako darca orgánov
Na drahé nemecké auto zahraničného diplomata sa súdruhovia automechanici zbehli ako stádo vyhladovaných supov. Okamžite začali špekulovať, čo si z auta vezmú a akou lacnejšou súčiastkou to nahradia. Mercedes alebo bavorák potom odchádzal s brzdami zo žiguliaka či tlmičmi zo škodovky.
Prácu ste zaplatili korunami, diely bonmi
Majitelia však nezažívali iba podobné podvody. Pražské Autodružstvo na Spořilove opravovalo Mercedesy aj ďalšie značky a zabezpečovalo bežné diely vrátane dodávok z Nemecka. Medzi jeho zákazníkov patril aj Svatopluk Jícha, ktorý tam jazdil s Mercedesom i Fordom. Za prácu zákazník zaplatil v korunách, za diely tuzexovými bonmi alebo zahraničnou menou.
Aj tento servis mal hranice. Po problematických úkonoch museli prísť na pomoc technici zo Stuttgartu. Autodružstvo potom istý čas neprijímalo opravy vstrekovania a automatických prevodoviek. Dostupný servis teda ešte neznamenal, že si trúfne na každú poruchu.
Nedostupné alebo drahé originály opravári nahrádzali tým, čo dokázali zohnať. Pri opravách niektorých motorov používali aj vložky valcov z multikáry. Majiteľ mal na kapote trojcípu hviezdu, ale spôsob opravy často určovala ponuka miestnych zásob.
Metalízu na S-kový Mercedes pomohli zohnať Babetty
Václav Rak, majiteľ Mercedesu W116, teda dobovej triedy S, pri návšteve pražského servisu našiel mechanikov nad katalógom. S takým motorom si nevedeli poradiť, a tak odišiel bez opravy a spoľahol sa na kamarátov.
Osobitnú výpravu si vyžiadala metalíza. Rak ju nedokázal zohnať ani cez juhoslovanských známych, ktorí mohli cestovať do západného Nemecka. Nakoniec vzal lištu z auta ako vzorku a vyrazil na Slovensko.
Pomohla mu fabrika na farby a laky, ktorá dodávala metalízu na exportné Babetty. Na papieri mu vyúčtovali základovku a riedidlo, no reálne si domov odniesol všetko potrebné.
Zháňanie však nekončilo len pri správnom odtieni. Bolo treba nájsť aj človeka, ktorý si s materiálom poradí a nepokazí to, čo sa krvopotne podarilo vybaviť.
Diely na triedu S používala aj vládna Tatra
Pri niektorých súčiastkach pomáhala nezvyčajná náhoda. Tatra 613 Special používala predné obdĺžnikové svetlomety Bosch aj vonkajšie spätné zrkadlá z Mercedesu W116.
Pri vybraných dieloch sa majiteľ mohol obrátiť aj na ľudí okolo zásobovania a servisu vládnych Tatier. Ak ste tam mali známosti a niekto vám bol ochotný pomôcť, vedeli ste, koho požiadať, aby vám svetlo či zrkadlo zohnal.
Známosti a protekcia tak mohli otvoriť aj domácu cestu k dielom na drahý západný Mercedes. Jej začiatok ste však nemuseli hľadať za pultom predajne pre bežných motoristov.
Paradox vtedajšej doby vystihol späťák a svetlo. Na svoj Mercedes ste ho museli krvopotne zháňať, zatiaľ čo v reprezentatívnej Tatre slúžil predstaviteľom režimu, ktorý západný luxus verejne kritizoval.
Známosti a protekcia patrili k najdôležitejšej výbave
Pomoc pritom nemusela znamenať podvod alebo krádež. Majitelia si radili, vymieňali skúsenosti a zháňali súčiastky aj cez kluby. Mercedes klub Praha vznikol už v roku 1963. Členovia si poskytovali technickú pomoc, klub získaval podporu zo Stuttgartu a organizoval burzy, ktoré patrili k vzácnym príležitostiam dostať sa k dielom.
Obchody cez známych, fingované dary aj ďalší predaj výhodne získaných áut živili šedý trh s drahými nemeckými autami. Západné auto preto vypovedalo o majiteľovi viac než iba to, koľko peňazí dokázal zarobiť. Jeho každodenná prevádzka preverovala trpezlivosť, technické schopnosti aj zoznam ľudí, ktorým mohol zavolať.
Sused z okna videl Mercedes. Nevidel však to, koľko musel jeho majiteľ vyleštiť kľučiek, aby s ním mohol jazdiť.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
