Návrh proti Číne zasiahol nemeckú značku
Americký senátny výbor pre obchod schválil návrh zákona, ktorý má zabrániť prenikaniu áut a technológií napojených na nepriateľské štáty do USA. Výbor podporil návrh jednomyseľne, no zákon ešte musí schváliť celý Senát aj Snemovňa reprezentantov a následne ho musí podpísať prezident.
Američania medzi rizikové krajiny zaradili Čínu, Rusko, Irán a Severnú Kóreu. Návrh sa týka pripojených vozidiel, teda áut schopných komunikovať prostredníctvom mobilnej siete, Wi-Fi, Bluetooth, satelitného spojenia alebo iného bezdrôtového rozhrania.
Definíciu pripojeného vozidla dnes spĺňa prakticky každé nové auto s telematickou jednotkou, online navigáciou alebo mobilnou aplikáciou. Prípadný zákaz by preto nezasiahol iba niekoľko špecifických modelov Mercedesu.
Návrh by postupne zakázal čínsky softvér, komunikačný hardvér aj celé vozidlá. Pri samotných automobilkách používa ešte prísnejšiu hranicu než pri dodávateľoch softvéru a hardvéru. Ak subjekty z rizikových krajín vlastnia alebo ovládajú viac než 15 % výrobcu áut, americké úrady ho môžu zaradiť medzi zahraničné rizikové subjekty.
Dve čínske desiatky sa sčítali
Mercedes-Benz na prvý pohľad nemá s čínskou automobilkou veľa spoločného. Sídli v Stuttgarte, vozidlá vyvíja predovšetkým v Nemecku a významnú časť ponuky pre americký trh vyrába priamo v USA. Pohľad do akcionárskej štruktúry však ukazuje niečo iné.
Čínska štátna automobilová skupina BAIC vlastní 9,98 % hlasovacích práv Mercedes-Benz Group. Ďalších 9,69 % drží prostredníctvom spoločnosti Tenaciou3 Prospect Investment Limited čínsky podnikateľ Li Shufu, zakladateľ automobilky Geely.
Čínski akcionári tak spoločne ovládajú 19,67 % Mercedes-Benz Group, čiže o 4,67 percentuálneho bodu viac, než pripúšťa navrhovaná americká hranica.
Mercedes argumentuje tým, že ani jeden z týchto akcionárov nevlastní viac než 10 %, nemá zástupcu v dozornej rade a nedokáže samostatne rozhodovať o fungovaní automobilky. Návrh však jednotlivé podiely sčítava. Nerozlišuje pritom, či ide o aktívneho strategického vlastníka alebo pasívneho investora bez priameho vplyvu na riadenie firmy.
Automobilka preto žiadala zvýšenie hranice z 15 na 25 %. Taký limit návrh používa pri firmách, ktoré dodávajú pripojený softvér a hardvér. Mercedes by sa so súčasnými čínskymi podielmi pod zvýšenú hranicu pohodlne zmestil, senátny výbor však príslušné zmiernenie nepodporil.
Je zákaz predaja Mercedesov reálny?
V tejto chvíli nie. Spojené štáty predaj Mercedesov nezakázali a schválený návrh ešte nepredstavuje platný zákon.
Mercedes navyše patrí medzi výrobcov s dlhoročnou americkou produkciou, preto by získal odklad do modelového roka 2030. Automobilka by však musela každoročne predkladať plán, ako chce požiadavky splniť.
Ak by Kongres prijal návrh bez zásadnej zmeny, Mercedes by mal niekoľko možností. Čínski investori by mohli znížiť spoločný podiel najviac na 15 %, automobilka by mohla požiadať ministerstvo obchodu o individuálne povolenie alebo by musela ukončiť predaj nových pripojených vozidiel v USA.
Posledná možnosť by prakticky znamenala koniec predaja nových Mercedesov na americkom trhu. Odstrániť pripojenie by nepomohlo, pretože návrh počíta aj s autami, ktoré túto schopnosť dostali pri výrobe, no výrobca ju neskôr vypol alebo odstránil.
Existujúcich majiteľov sa návrh priamo nedotýka. Použité auto, ktoré už spotrebiteľ zaregistroval a používal, návrh nepovažuje za zakázaný ďalší predaj. Američanom by teda nikto nezhabával Mercedesy stojace v garážach.
Národná bezpečnosť alebo pomoc Cadillacu?
Predkladatelia tvrdia, že moderné autá zhromažďujú údaje o polohe, pohybe a správaní posádky. Zahraničný protivník by podľa nich mohol zneužiť komunikačné systémy na špionáž, kybernetický útok alebo vzdialené ovládanie vozidla. Návrh zároveň chráni americké automobilky pred lacnou čínskou konkurenciou podporovanou štátom.
Práve spojenie bezpečnosti a obchodných záujmov vyvolalo spor priamo v senátnom výbore. Jeho predseda, Ted Cruz, podporuje obmedzenie čínskej techniky, no 15-percentnú hranicu označil za príliš všeobecnú. Tvrdí, že General Motors presadzuje toto ustanovenie preto, aby dostal Mercedes-Benz z amerického trhu a posilnil Cadillac.
General Motors obvinenie odmietol. Koncern vyhlásil, že návrh nemieri proti jednej konkrétnej automobilke a má podporiť americkú výrobu aj konkurencieschopnosť domácich značiek.
Zákon namierený proti čínskym automobilkám sa tak môže zmeniť na nástroj, ktorým americká značka odstráni európskeho konkurenta.
Polestar už zistil, že nejde iba o vyhrážku
Spojené štáty už dnes obmedzujú pripojené autá a technológie napojené na Čínu alebo Rusko. Administratíva nariadila značke Polestar, ktorú väčšinovo ovláda čínska skupina Geely, aby po modelovom roku 2026 prestala predávať nové vozidlá v USA.
Prečo dostalo Volvo individuálne povolenie?
Čínsky koncern Geely ovláda približne 79 % automobilky, preto ju americké pravidlá považujú za výrobcu napojeného na Čínu bez ohľadu na to, či konkrétne auto vznikne vo Švédsku, Belgicku alebo v USA.
Americké ministerstvo obchodu posúdilo žiadosť individuálne. Volvo muselo úradom vysvetliť spôsob riadenia spoločnosti, pôvod a kontrolu používaných technológií aj zabezpečenie dát. Automobilka argumentovala tým, že údaje amerických zákazníkov neposiela do Číny a čínsky vlastník nemá voľný prístup k americkým dátovým systémom. Pomohlo aj to, že Volvo už do USA nedováža autá vyrobené v Číne. Väčšina ponuky pochádza z Európy, zatiaľ čo elektrické SUV EX90 vyrába závod v Južnej Karolíne.
Američania teda neposudzovali iba meno vlastníka, ale aj reálnu mieru kontroly Geely nad softvérom, technológiami a dátami vozidiel. Po preverení usúdili, že Volvo dokáže bezpečnostné riziká dostatočne obmedziť.
Nejde však o úplnú výnimku zo zákazu čínskej techniky. Volvo musí rovnako ako ostatné automobilky dodržať obmedzenia týkajúce sa zakázaného softvéru a neskôr aj hardvéru. Individuálne povolenie mu umožňuje pokračovať v predaji napriek čínskemu väčšinovému vlastníkovi.
Americké úrady celé odôvodnenie ani podmienky povolenia nezverejnili. Nemožno preto s istotou tvrdiť, akú úlohu zohrala továreň Volva v Južnej Karolíne, investícia presahujúca 1,3 miliardy dolárov a tisíce amerických pracovných miest. Tieto okolnosti mohli rozhodnutiu politicky pomôcť, úrady ich však ako oficiálny dôvod neuviedli.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
