Prvý dojem rozhoduje najviac
Polícia nemá žiadny oficiálny zoznam áut, ktoré by mala za úlohu zastavovať častejšie, no v praxi funguje jednoduchá selekcia podľa prvého dojmu. Hliadky si všímajú vozidlá, ktoré pôsobia nápadne, hlučne alebo športovo, aj keď vodič ide úplne predpisovo. Nejde pritom o výrobcu vozidla, ale o detaily ako veľké disky, znížený podvozok, tmavé sklá, agresívny bodykit či výrazný výfuk. Rovnako zaváži aj hlasný studený štart v meste. Celkový vizuálny a akustický dojem auta často stačí na to, aby sa z neho stal magnet na policajtov ešte skôr, než si hliadka začne všímať spôsob jazdy.
Jedovaté farby
Veľkým a často podceňovaným faktorom sú výrazné, jedovaté farby. Tie dokážu z úplne normálneho auta spraviť podozrivý objekt. Bez nich by vozidlo pôsobilo úplne nenápadne, dokonca až tatkovsky. Typickým príkladom je Škoda Octavia RS druhej generácie v jedovato modrej metalíze, ktorá už na prvý pohľad evokuje približovadlo „sídliskového biznismena“. Tá istá Octavia RS II v šedej alebo striebornej farbe by v premávke splývala s davom a magnetom na policajtov by nebola. Farba v tomto prípade mení vnímanie auta viac než výkon alebo výbava.
25-ročné Audiny, Bavoráky a Mercedesy
Osobitnú kategóriu tvoria staršie prémiové modely Audi, BMW a Mercedes-Benz približne 25-ročného veku. V očiach policajných hliadok nepôsobia ako udržiavané youngtimery, ani ako draho zrenovované veterány, ale ako lacno dostupné výkonné autá, pri ktorých polícia zvýšene počíta s rizikovým správaním vodiča. Takéto vozidlá môžu evokovať, že za volantom sedí niekto, kto si pred jazdou doprial nedovolené podporné látky alebo sa dokonca aktívne venuje ich predávaniu. Platí pritom jednoduché pravidlo. Nie je staré auto ako staré auto. Rovnako stará Škoda Fabia pôsobí ako nenápadné dôchodcovské približovadlo a prejde bez povšimnutia, zatiaľ čo stará prémiová limuzína vyvoláva otázniky ešte skôr, než si hliadka začne všímať spôsob jazdy.
Zahraničné EČV sú kryptonit
Zaujímavým paradoxom sú moderné autá so zahraničnými evidenčnými číslami, ktoré nepochádzajú zo slovanských krajín. Vozidlá s nemeckou alebo holandskou EČV pôsobia na hliadky skôr ako úplný antimagnet. Pri námatkovej cestnej kontrole si ich policajti takmer určite nevyberú a zastavia ich až vtedy, keď vodiča preukázateľne prichytia pri dopravnom priestupku. Dôvod je pragmatický – nechcú riskovať situáciu, v ktorej by sa museli dorozumievať cudzím jazykom, ktorý neovládajú.
Nenápadné autá, ktoré polícia ignoruje
Na opačnom konci spektra stoja autá, ktorých majitelia často hlásia, že ich za celé roky vlastníctva ani raz neskontrolovala hliadka, hoci ich používajú denne. Ide o malé mestské hatchbacky ako Fiat Panda, Hyundai i20, Toyota Yaris, Kia Picanto, Suzuki Swift či základné verzie Volkswagenu Polo. Spoločným menovateľom sú malé motory do 1,5 litra a výkon pod hranicou 100 koní. Takéto autá automaticky evokujú, že za volantom nesedí žiadny cestný agresor, ale skôr maminka alebo babka s kompletnou povinnou výbavou, zaplateným PZP, platnou TK+EK, alkohol pije raz za uhorský rok a všade jazdí minimálne o 10 km/h pod limitom.
Správanie vodiča má stále posledné slovo
Aj napriek všetkým vizuálnym predsudkom zostáva rozhodujúcim faktorom správanie vodiča. Prudké zrýchľovanie, nervózne manévre, tesné predbiehanie či ignorovanie pravidiel dokážu pritiahnuť pozornosť hliadky v akomkoľvek aute. Naopak, plynulá jazda a nenápadné vystupovanie dokážu výrazne znížiť šancu na kontrolu aj v technicky nezvyčajnom vozidle.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
