Štyri Škodovky, dva Trabanty a hotovo?
Veteránske zrazy na západnom Slovensku vo väčšine prípadov stoja za to iba v okresných mestách. Inde to väčšinou, hoci nájdu sa výnimky, vyzerá tak, že prídu štyri Škodovky, dva Trabanty, jeden žiguliak, dve Jawy, jedna Čezeta a to je „zraz veteránov“.
Na majiteľa akéhokoľvek západného či, nedajbože, čerstvého veterána sa všetci pozerajú presne tým štýlom, ako sa ľudia na firemnom večierku pozerajú na toho kolegu, ktorého nikto nemá rád, nikto ho nevolal a všetci už netrpezlivo čakajú, kým doje chlebíček, dopije šampus, vypadne a môžu sa konečne začať baviť.
Potom sa netreba čudovať, že mladších ľudí podobné zrazy prestávajú baviť. Ak má človek po príjazde pocit, že niekomu pokazil triednu stretávku, nabudúce si radšej nájde iný program.
Pár kilometrov za čiarou príde kultúrny šok
V Česku to ale takto nefunguje. Aspoň na tomto zraze určite nie. Zjavne na to netreba ani Prahu či Brno. Mikulov a Podivín by sme z hľadiska geografickej polohy mohli prirovnať k Fiľakovu v okrese Lučenec a Tornali v okrese Revúca. Menšie mestá na juhu krajiny, blízko hraníc a poriadne ďaleko od hlavného mesta.
Záhoráci alebo Kopaničiari prejdú pár kilometrov „za čiaru“ a zažijú tu doslova kultúrny šok. Na tomto zraze sa ľudia netvária, že veterány z 90. rokov sú zánovné jazdenky. S úsmevom na ne spomínajú ako na autá, ktorými v mladosti jazdili alebo túžili jazdiť.
Príkladom bola zelovocárska legenda, Seat Toledo v podnikateľskej fialovej metalíze. Prvá generácia nedávno oslávila 35 rokov, hoci v hlavách niektorých ľudí zjavne stále parkuje niekde medzi novými autami. Pritom stačí chvíľu postáť vedľa neho a atmosféra deväťdesiatok sa dostaví aj bez toho, aby niekto z kufra vyložil debničku papriky.
Na Škodu 120 sa tu pozerajú ako na rešpektovaný kus histórie, ale nie ako na vrchol techniky. Koniec koncov, vyzeralo by to neskutočne pateticky vedľa Fordu F-250 so 7,5-litrovým osemvalcom. Veľkosťou nákladového priestoru by zahanbil pomaly aj Sprinter a vďaka zadnému náhonu dokáže páliť terénne A/T-čka.
Akýkoľvek plač vyvolaný nadbytkom spomienkového optimizmu prehlušil športový výfuk Mustangu prvej generácie. Pri takomto hudobnom sprievode sa aj veta „na stodvadsiatke sme kedysi obišli celú Juhosláviu“ akosi stráca v pozadí.
Motorka od Hondy mala viac valcov než Škodovka
Motorky tiež mali čo ukázať. Honda CBX 1000 z 80. rokov so šesťvalcovým motorom pripomenula, že zaujímavá technika nemusí stáť len na štyroch kolesách. Táto si vystačila s dvoma, ale valcov mala o dva viac než Škoda 120.
Aj toto patrí do histórie motorizmu. Len sa na tom u nás nejazdilo do fabriky ani na družstvo, takže k tomu časť publika nemá pripravenú historku z mladosti. Práve podobné stroje robia zraz zaujímavým aj pre človeka, ktorý si prišiel pozrieť techniku a nemusí pri každom druhom exponáte spomínať na deda.
Česi akoby boli o 10 či 20 rokov napred
Tu v Česku akoby bola veteránska komunita o 10 či 20 rokov napred. Alebo je Slovensko o rovnaký čas pozadu. Záleží na tom, z ktorej strany hraníc sa na to pozeráte.
S každou ďalšou generáciou sa posúva aj to, ku ktorým autám ľudia cítia nostalgiu. Dnešný štyridsiatnik má právo spomínať na autá zo svojej mladosti rovnako ako sedemdesiatnik. Nemusí predstierať, že ho najviac na svete dojíma Škodovka, ktorú jeho rodina predala ešte predtým, než sa naučil čítať.
Na tomto zraze mali svoje miesto staršie aj mladšie autá, domáce aj západné. Výsledkom bola pestrá prehliadka, pri ktorej človek nemal po prejdení prvého radu pocit, že zvyšok už pozná.
Vlani Lednice, tento rok Mikulov
Minulý rok sa začínalo tiež pri Janovom hrade, ale po spanilej jazde sa išlo na zámok v Lednici. Tento rok kolóna veteránov zamierila na námestie v historickom centre Mikulova, ktoré nebolo o nič menej honosné. Veterány ho zaplnili na prasknutie.
Samotná krajina, ktorou viedla spanilá jazda, vyzerala v jesennom období skutočne rozprávkovo. Na poliach dozrievali halloweenske tekvice, serpentíny v kopcoch ponúkali výhľady na malebnú krajinu a vinice. Človek mal miestami problém rozhodnúť sa, či sa má pozerať na autá, alebo na to, čo ich obklopuje.
Víno z tejto oblasti je vyhlásené, čiže voľba suveníru bola jasná. Nemusel to byť gýčový magnet na chladničku ani ďalší hrnček, ktorý sa už nezmestí do skrinky.
Kolóna sa nikde neroztrhla
Premávku na frekventovaných križovatkách regulovali buď organizátori na motorkách, alebo dokonca aj policajti. Kolóna veteránov sa tak nikde neroztrhla a nezamiešala sa medzi nich žiadna Kia Sportage ani Hyundai i30.
Účastníci neplatili žiadne povinné vstupné. Kto chcel, prispel na dobrovoľnej báze a dostal pamätnú zrazovú nálepku.
Fotky neukazujú všetko
Ak vám účasť na fotografiách nepripadá až taká veľkolepá, má to jednoduché vysvetlenie. Fotil som iba vozidlá, ktoré mňa osobne upútali. Nerobil som inventúru všetkého, čo na zraz prišlo.
Niektoré o nič menej zaujímavé kusy som navyše cvaknúť nestihol. Ich majitelia sa zastavili iba na chvíľku a odišli ešte dopoludnia, pred spanilou jazdou. Galéria preto ukazuje časť môjho výberu, nie celú účasť.
Naživo toho bolo podstatne viac. Dosť na to, aby človek pri odjazde rozmýšľal, prečo musí kvôli takémuto zrazu vôbec cestovať do zahraničia, keď autá aj ľudí, ktorí ich majú radi, máme aj doma.
FOTO: redakcia TOPSPEED.sk / Ján Kolbenhayer
