Predvojnové autá ukazujú, čo sa stane s kolektívnou pamäťou
Predvojnové autá sa na dnešných zrazoch veteránov objavujú len veľmi zriedka. Nie iba preto, že sú drahé, vzácne a technicky náročné. Problém je aj v tom, že dnešní ľudia k nim jednoducho nemajú vzťah.
Debata sa skončí už pri tom, že majú viac radiacich pák, štartujú sa kľukou a človek pri nich potrebuje viac znalostí než pri bežnom aute. Pre veľkú časť publika sú to skôr exponáty než autá, ktoré vzbudzujú nostlagiu.
Z kolektívnej pamäti jednoducho vymizli. Nie úplne z histórie, ale zo živej emócie jednoznačne áno. Ľudia ich obdivujú s odstupom a to isté raz môže postihnúť aj mnohé autá, ktoré dnes niektorí považujú za večné symboly tuzemského motoristického života.
Komunistické autá si miesto v kolektívnej pamäti vynútili
Staré škodovky, trabanty, wartburgy, žiguliaky a ďalšie autá bývalého východného bloku sa do pamäti Čechov a Slovákov zapísali preto, lebo tieto národy žili ešte vyše dve dekády po revolúcii v takej chudobe, že na týchto autách jazdili úplne bežne. Nie ako na veteránoch. Nie ako na víkendových hračkách. Ako na každodenných autách do práce, do školy, na nákup, na dovolenku aj na STK, kde sa človek modlil viac než v kostole.
Internet to celé ešte znásobil. Diskusné fóra a YouTube videá sú plné škodoviek. Aj keby dnes niekto spadol z Marsu a Škodu 120 v živote nevidel ani o nej nepočul, zapne internet a za pár večerov dokáže pochopiť základné opravy, repas motora aj rozdiely medzi výbavami. Zakrátko bude sypať z rukáva, aký volant, budíky a čalúnenie patrili ku ktorej dvojici alebo trojici písmen za číslom 120.
O 5 rokov: Komunita sa ešte viac polarizuje
V najbližších rokoch sa situácia pravdepodobne nezmení zo dňa na deň. Na mnohých zrazoch zostane rovnaké jadro ľudí, rovnaké autá a rovnaké výsledky hlasovania o najkrajšie auto.
Zároveň však pribudne viac áut z 90. rokov, ktoré už papierovo spĺňajú veteránsky vek. Niektorí organizátori ich radi privítajú, iní si pomôžu pravidlom o maximálnom roku výroby do roku 1990, 1985 apod. Tým si síce udržia „čistotu“ akcie podľa vlastných predstáv, ale zároveň si dobrovoľne zavrú dvere pred mladšími veteránistami.
Práve v tomto období môže vzniknúť veľmi polarizovaná veteránska scéna. Majitelia čerstvých veteránov sa prestanú prosiť o miesto medzi staršími klubmi a začnú si organizovať vlastné zrazy. Auto takisto bude musieť mať minimálne 30 rokov, ale spodnú hranicu roku výroby nastavia rovnako ako druhá skupina – čiže tiež do roku 1990. Ďalšou podmienkou bude trebárs to, že auto musí byť vyrobené v Nemecku, Británii, USA alebo Japonsku.
Takýto scenár by však svedčil skôr o čistej hlúposti ľudí. Zrazy predsa vždy boli o tom, že sa budujú nové známosti, kamarátstva a komunita sa rozrastá. Namiesto toho by sme sa začali správať ako malé deti a separovať sa do vlastných skupiniek, čím by sme popreli samotnú podstatu zrazov.
počítačom vytvorená ilustrácia
O 10 rokov: Autá z 90. rokov už nepôjde ignorovať
O desať rokov bude čoraz ťažšie tvrdiť, že auto z 90. rokov je „moc nové“. Honda Prelude, BMW E36, Mercedes W124, Mercedes W210, Audi A8 D2, Lexus LS400, Volvo 850 T-5R, Subaru Impreza GT, Peugeot 406 Coupé, Alfa Romeo GTV, Saab 900 Turbo alebo Porsche Boxster prvej generácie už budú neodškriepiteľne patriť do sveta historických áut.
Nie všetky budú drahé. Nie všetky budú vzácne. Nie všetky si zaslúžia rovnaký obdiv. To isté však platí aj pri starých škodovkách. Rozdiel medzi unaveným autom po ôsmom majiteľovi a krásnou pôvodnou uloženkou bude rozhodovať stále viac.
V tejto fáze môže časť organizátorov pochopiť, že vek auta nestačí. Dôležitý bude stav, pôvodnosť, technický význam, emócia a schopnosť reprezentovať konkrétnu éru v čo najlepšej forme.
Pekný Mercedes W210 s pôvodným lakom a zachovalým interiérom môže mať pre časť publika väčšiu výpovednú hodnotu než ďalšia priemerná Škoda 120 striekaná doma v garáži, s interiérom, ktorý k danej konfigurácii nepatrí a motorom z Favorita (čiže z úplne iného a modernejšieho auta).
počítačom vytvorená ilustrácia
O 20 rokov: Až tri možné scenáre vývoja
O 20 rokov sa môže scéna výrazne otočiť. Dnešní mladí fanúšikovia budú mať vek, peniaze, garáže a chuť ukázať autá, ktoré formovali ich detstvo a mladosť. Na zrazoch potom môže stáť napr. Toyota Land Cruiser 100, Nissan 350Z, Mercedes W210, BMW E39, Audi A8 D2, Lexus LS400, Volvo 850 T-5R, Subaru Impreza, Mitsubishi Lancer, Honda Integra, Alfa Romeo 156, Saab 9-5, Peugeot 406 alebo Volkswagen Corrado.
V tejto fáze môžu nastať tri scenáre:
Prvý je ten, že cenová bublina okolo komunistických áut spľasne. Nie pri najkrajších a najvzácnejších kusoch, ale pri priemerných autách, ktoré dnes ťažia najmä z tuzemskej nostalgie. Tuctová Škoda 105 alebo 120 bez výnimočného stavu, pôvodu a výbavy môže opäť naraziť na cenový strop okolo 2 000 €.
Druhý scenár je miernejší. Ceny starých škodoviek zastagnujú, ale nižšie už nespadnú. Ďalších 20 rokov sa budú na zrazoch objavovať približne v pomere pol na pol vedľa západných áut z 80., 90. a nultých rokov. Potom sa postupne posunú tam, kde sú dnes predvojnové autá. Ľudia ich budú stále obdivovať, ale nostalgia zoslabne.
Tretí scenár je najtemnejší a zároveň najviac typicky česko-slovenský. Komunistické autá zostanú celonárodným kultom navždy. Česi a Slováci totiž majú zvláštnu schopnosť držať sa vecí, ktoré ich kedysi trápili, a ešte ich premeniť na predmet hrdosti. Západ ich nechce, ale u nás budú stále stáť na pódiu ako relikvie čias, keď človek bral všetko, čo štát dovolil kúpiť.
počítačom vytvorená ilustrácia
O 30 rokov: Komunistické autá môžu skončiť rovnako ako dnes predvojnové
Niektoré autá bývalého východného bloku zostanú mimoriadne hodnotné. Najkrajšie pôvodné kusy, vzácne verzie, autá s výbornou dokumentáciou a nízkym nájazdom si záujem udržia. Priemerné kusy však môžu stratiť kúzlo, pretože vymrie generácia, ktorá si ich ešte pamätala v bežnej premávke.
Presne to dnes vidno pri predvojnových autách. Ľudia ich uznávajú, ale málokto k nim má skutočne živý vzťah. Pri pohľade na auto s kľukou, viacerými radiacimi pákami a úplne iným spôsobom ovládania mnohí cítia skôr rešpekt než túžbu vlastniť ho a voziť sa na ňom.
To isté možno neskôr bude platiť o autách s manuálnym sýtičom a nutnosťou pred štartom ručne napumpovať palivo.
počítačom vytvorená ilustrácia
Môže prísť aj záplava Felicií, Fabií a prvých Octavií
Do toho všetkého môže prísť ešte jedna krásne absurdná kapitola. Objaviť sa môže nová skupina veteránistov, ktorí si budú dobrovoľne robiť zle a začnú zbierať škodovky vyrobené krátko po revolúcii.
Pripravte sa na Felicie, Fabie prvej generácie a Octavie prvej generácie. Pripravte sa na záplavu pistáciových Fabií s motorom 1.2 HTP s výkonom 47 kW. Pripravte sa na debaty o tom, ktorý odtieň plastu v interiéri bol ten správny a či konkrétna výbava naozaj patrila k danému roku výroby.
Octavia prvej generácie má k tomu ešte jeden bonus. Na zraz prídu aj kusy s legendárnym motorom 1.9 TDI. Pri spanilej jazde sa potom radšej neraďte hneď za ne. Inak príde bolesť hlavy, kašeľ a zo spanilej jazdy toho veľa neuvidíte.
Niekomu to bude pripadať smiešne, inému absurdné či dokonca až neprípustné. Lenže presne takto sa rodí nostalgia. Najprv ide o staré lacné auto, ktoré ešte každý pozná. Potom o zvláštny úkaz. Následne o „pekný pôvodný kus“. Nakoniec o veteránsku hodnotu, pri ktorej sa všetci tvária, že to predsa bolo jasné od začiatku (ale nebolo).
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
