Tyson kúpil dve Ferrari naraz
Ferrari začalo stavať červené F50 s číslom šasi 104220 v novembri 1995 a dokončilo ho vo februári 1996. Auto dostalo lak Rosso Corsa, čierny interiér s červenými časťami sedadiel a americkú špecifikáciu. Ferrari poslalo na americký trh iba 55 z celkových 349 exemplárov.
Auto dorazilo do predajne Beverly Hills Sports Car, odkiaľ ho získal obchodník s exotickými autami Nader Amirvand. Ten následne uzavrel s Mikeom Tysonom obchod, do ktorého okrem F50 zaradil aj úplne nové Ferrari 456. Kúpiť si dve Ferrari naraz predstavovalo aj na pomery finančne bezstarostných 90. rokov pomerne presvedčivý spôsob, ako oznámiť návrat na vrchol.
Ferrari North America pritom americkým klientom F50 priamo nepredávalo. Výrobca vybral záujemcov a zaradil ich do povinného dvojročného programu prenájmu s následným odkúpením. Takto chcel obmedziť špekulantov, ktorí pri F40 zarábali na okamžitom ďalšom predaji.
Jeden z najdivokejších rokov Tysonovej kariéry
Tyson získal auto v období veľkého športového návratu. V marci 1996 zdolal Franka Bruna a získal titul organizácie WBC. V septembri porazil Brucea Seldona a zobral mu pás WBA. O titul WBC medzitým prišiel po tom, čo uprednostnil súboj so Seldonom pred povinnou obhajobou proti Lennoxovi Lewisovi.
Niektoré texty vrátane aktuálneho aukčného katalógu preto Tysona nepresne označujú za vtedajšieho nesporného šampióna. Jednotlivé tituly síce v roku 1996 postupne získal, no všetky najdôležitejšie pásy súčasne nedržal.
November priniesol porážku s Evanderom Holyfieldom a uzavrel jeden z najvýraznejších rokov Tysonovej kariéry. Najnovšia správa znalca Marcela Massiniho uvádza, že Tyson predal F50 späť Amirvandovi ešte v roku 1996. Staršie aukčné katalógy mu pripisovali niekoľkoročné vlastníctvo, preto internet dodnes opakuje dve rozdielne verzie.
Súčasná dokumentácia teda naznačuje, že F50 tvorilo iba krátku epizódu Tysonovho automobilového rozhadzovania. Práve táto epizóda však dnes výrazne zvyšuje atraktivitu auta.
Nový majiteľ dostane aj boxerské rukavice
Odometer pri katalogizácii ukazoval 6196 míľ, teda približne 9970 kilometrov. Ferrari Classiche v roku 2008 potvrdilo pôvodný motor, prevodovku s rozvodovkou aj karosárske diely. Autorizovaný servis Ferrari of Newport Beach navyše pred aukciou vykonal rozsiahlu údržbu.
Súčasť ponuky tvorí pevný odnímateľný strešný panel, návody, náradie, trojdielna batožina na mieru a dvojica boxerských rukavíc Everlast s Tysonovým podpisom. Budúci majiteľ tak dostane aj niečo, čím môže návšteve vysvetliť, prečo aukčný katalóg toľkokrát spomína meno niekdajšieho boxerského šampióna.
Karbón za milióny pripomína šmykľavku z 90. rokov
Pri detailnom pohľade na predný emblém Ferrari si všimnete pravidelnú väzbu tkaniny, ktorá presvitá cez červený lak. Ferrari pri karosérii F50 kombinovalo karbón, kevlar a voštinové jadro Nomex.
Z technického hľadiska je však karbón stále len „lepší laminát“. Namiesto sklených vlákien, z akých sa vyrábali člny, spojlery z tržnice alebo šmykľavky na detských ihriskách, obsahuje vrstvy tkaniny z uhlíkových vlákien spojené živicou.
Jeden človek preto uvidí techniku odvodenú z Formuly 1, druhý (ne)kvalitu talianskych hyperšportov za nenormálne peniaze a tretí si spomenie na laminátovú šmykľavku z 90. rokov, ktorá sa v lete dokázala rozpáliť tak, že na nej decko nechalo polovicu stehien.
Viditeľná väzba karbónu sama osebe nedokazuje pôvodnosť laku. Starý kompozit a jednotlivé povrchové vrstvy môžu časom pracovať, pričom podobnú štruktúru dokáže zachovať aj mimoriadne citlivé lakovanie. Stále však ide o slušnú indíciu, že nikto predný diel zásadne nezrovnával. „Hurá renovátor“ by ho totiž zababral štyrmi lopatami tmelu, utopil pod hrubým plničom a vybrúsil do sterilne hladkého zrkadla. Kresba karbónu by nenávratne zmizla.
Cena sa za 9 rokov priblížila k trojnásobku
RM Sotheby’s odhaduje cenu na 7 až 9 miliónov dolárov, čiže približne 6 až 8 miliónov eur. Aukčný dom nestanovil minimálnu predajnú cenu.
Rovnaké F50 pritom v roku 2017 zmenilo majiteľa za 2,64 milióna dolárov. Ďalšia aukcia v roku 2022 priniesla cenu 4,625 milióna dolárov. Už spodná hranica súčasného odhadu dosahuje približne 2,6-násobok ceny z roku 2017.
F40 zvíťazilo plagátmi, F50 technikou
Ferrari F40 získalo výhodu, ktorú jeho nástupca nemohol zopakovať. Enzo Ferrari ho osobne odobril a model sa stal posledným vrcholným cestným Ferrari jeho éry. Ostré tvary, obrovské krídlo, nízka hmotnosť a brutálny nástup výkonu dvakrát prepĺňaného osemvalca z neho urobili automobilový symbol 80. rokov.
F50 prišlo v roku 1995 s oblými tvarmi a papierovo neponúklo taký dramatický výkonnostný skok, aký verejnosť očakávala. Maximálna rýchlosť 325 km/h prekonala F40 približne o jediný kilometer za hodinu. Na plagáte preto F50 pôsobilo skôr ako čudný mladší súrodenec než ako revolúcia.
Technika však rozpráva úplne iný príbeh. Ferrari prvýkrát vo svojej histórii použilo karbónový monokok v cestnom aute a priamo k nemu pripevnilo atmosférický dvanásťvalec ako nosnú časť konštrukcie. Motor s objemom 4,7 litra vychádzal z dvanásťvalca Tipo 036 monopostov Ferrari F1 a poskytoval 382 kW, teda 520 koní.
F50 pridalo šesťstupňovú manuálnu prevodovku s otvorenou kulisou, zadné zavesenie typu push-rod a odnímateľnú strechu. Vodič nedostal posilňovač riadenia, posilňovač bŕzd, ABS ani trakčnú kontrolu. Dostával však okamžitú reakciu atmosférického motora, plynulejší nástup výkonu a predvídateľnejšie správanie než pri výbušnom F40.
Ferrari navyše vyrobilo 1311 exemplárov F40, ale iba 349 kusov F50. Z pohľadu vzácnosti, konštrukcie, zvuku aj spojenia s Formulou 1 má teda F50 dostatok argumentov na to, aby mu fanúšikovia priznali minimálne rovnaký alebo ešte väčší rešpekt.
Nedocenené už iba popularitou
O zberateľskom nedocenení F50 sa dnes dá hovoriť iba v súvislosti s popularitou. Ceny už tento názor vyvracajú. RM Sotheby’s v Monterey v roku 2025 predalo žlté F50 po Ralphovi Laurenovi za rekordných 9,245 milióna dolárov. Mimoriadne zachované sériové F40 s iba 360 kilometrami stálo na rovnakej aukcii 3,855 milióna dolárov.
F40 LM dosiahlo 11,005 milióna dolárov, išlo však o jeden z 19 špeciálnych pretekárskych exemplárov. Bežné F50 už dnes hodnotou prekonáva porovnateľné sériové F40.
Tysonovo meno a podpísané rukavice preto tvoria skôr atraktívnu ozdobu než jediný dôvod vysokej ceny. F40 zostáva väčšou kultúrnou ikonou, no F50 ponúka vzácnejšiu, technicky ambicióznejšiu a v mnohých smeroch lepšiu analógovú jazdu. Aukčný trh si to už očividne všimol.
FOTO: RM Sotheby's / Robin Adams
