Test Honda HR-V 1.5 hybrid: priama konkurencia pre Toyotu?

Honda HR-V je najmenšie z ponúkaných SUV či crossoverov od Hondy. Na dĺžku meria len 4330 mm, čo je na úrovni kompaktných modelov so zvýšenou stavbou karosérie. S rázvorom 2610 mm je toto auto tesne pod úrovňou Toyoty Corolla Cross, Yaris Cross je naopak z môjho pohľadu ešte o triedu nižšie. Lenže práve Corolla Cross ponúkne aj výkonnejšie hybridy, kým 1.5 Hybrid je zas na výber pod prednou kapotou Yarisu Cross. Preto ak nepotrebujete výkon, ale hľadáte skôr väčšie auto, HR-V môže byť tá pravá voľba.

Ale nepredbiehajme. Dizajn HR-V mal za sebou modernizáciu pred dvoma rokmi, teda horúca novinka to už nie je. Z môjho pohľadu nie je tak výrazný, aby ste si ho hneď na ceste všimli. Môj subjektívny názor je, že ma príliš neoslovil. To je ale môj prípad, u vás to môže byť inak a dizajn HR-V vás naopak presvedčí ku kúpe.

Aj keď sa môže zdať, že predná časť je dosť ostro tvarovaná, realita je odlišná. Mám zároveň dojem, že sa v rámci týchto partií „bije“ príliš mnoho oblých tvarov s ostrými svetlometmi, čo ale nie je moja šálka kávy. Podobne zadné partie, kde sa sklo piatych dverí zvažuje veľmi skoro a preto aj uberá relatívne dosť veľa z možnosti naložiť dozadu väčší náklad. To ale mnohým vadiť nebude a naopak si môžu pochvaľovať, že má táto Honda viac športovú bočnú siluetu.

Ako sú na tom predné svetlá a ich funkciu vyrezávania v diaľkovom režime? Musím hneď na začiatku povedať, že ma táto funkcia z celého HR-V sklamala najviac a vážne som to nečakal. V prvom rade, stretávací režim. Ten svietil trocha slabšie, bolo vidieť aj nejaké tmavšie miesta. Jednoducho sme v nižšom segmente a nie každý výrobca má tento systém nastavený tak, ako by ste možno čakali.

Takto by adaptívny diaľkový režim svietiť nemal

Keď sa ku slovu mala dostať adaptívna funkcia (cenník tvrdí, že HR-V má funkciu vyrezávania), tú som po prvom výjazde mimo mesta vôbec nezachytil. Na displeji sa zobrazil modrý piktogram diaľkového režimu, takže som sa začal zaujímať, čo mi auto dokáže osvetliť. Po pár kilometroch som zaregistroval, že svetlá síce dokážu aktivovať adaptívne diaľkové diódy po stranách, lenže vo chvíli, keď som dobehol iné vozidlo, alebo sa ďalšie auto objavilo proti mne, systém ich okamžite vypol. Prečo preboha?

A kde je tá adaptívna funkcia? Nuž, jediný rozdiel voči stretávaciemu režimu, ktorý som zaznamenal, bol v tom, že auto trocha silnejšie zasvietilo na krajnicu, ale stále len v stretávacom dosahu. Teda žiadne osvetlenie krajníc do výšky, ako to robia adaptívne svetlomety v konkurenčných autách. Inak povedané, túto funkciu by som adaptívnou nenazýval, môže to kupujúcich skôr zmiasť, ak si ju pred kúpou nevyskúšajú. Pritom samotný diaľkový režim funguje perfektne, osvetľuje cestu do diaľky a veľmi výrazne, bez žiadnych tmavších miest. Ten musím pochváliť.

Podvozok je štandard triedy. Vzadu je vlečná náprava a zadné tlmiče sú aj preto naladené dosť tvrdo. Na rozbitej okreske tak pocítite, že HR-V nie je v podobnom prostredí doma. Pneumatiky s rozmerom 225/50 R18 toho veľa neodtlmia. Disky sú síce pekné a hodia sa k veľkým podbehom, ale kôvli zvýšeniu komfortu by som bral menší priemer. Ten však HR-V neponúka, štandardom sú proste vždy 18-palcové disky. Na druhú stranu, aspoň do budúcna nebudete musieť riešiť drahší servis komplikovanejšej zadnej nápravy s viacprvkovým uložením. Z tohto pohľadu je HR-V pripravená na prevádzku veľmi dobre.

Keď som po prvýkrát otvoril piate dvere, zostal som prekvapený. Kde je kryt batožinového priestoru? Zabudli ho v Honde? Odpoveď je celkom prozaická. Je totiž prichytený na samotných dverách a zdvíha sa spolu s nimi. Efektné a k tomu aj praktické, ak chcete napríklad sklopiť zadné operadlá a kryt by vám niekde zavadzal. Zamrzí, že priestor na dojazdové koleso tu nie je vôbec, nemôžete si ho preto kúpiť ani dodatočne.

Magic Seats sú doslova mágia

Čím HR-V boduje, je interiér. V prvom rade musím pochváliť efektne prekryté prahy. Nielenže plasty dverí zakrývajú celé prahy, oni pokračujú čiastočne až pod ne a čistota v zime je v týchto miestach samozrejmosťou. Druhou obrovskou výhodou sú sedadlá Magic Seats. Ak ste už niekedy Hondu s týmto typom zadných sedadiel mali, určite mi dáte za pravdu.

Keď ich zložíte, vznikne obrovská rovina s plochým dnom a pokiaľ by auto bolo o pár centimetrov dlhšie, dovolím si tvrdiť, že by sa v ňom dalo aj prespať. Takto by ste boli limitovaný vašou výškou. Druhým prekvapením je priestor na zadných sedadlách.

Keď som si sadol sám za seba, pred kolenami mi zostávalo dobrých 15 cm priestoru a nohy som si mohol bez problémov uložiť pod predné sedadlá (a to ich mám vždy nastavené čo najnižšie). Jednoducho... doménou HR-V je interiér. Veľkým plusom sú tiež výduchy ventilácie v stredovej konzole pre zadných pasažierov. Za to tiež dvíham palec hore.

Veľmi dobré sú aj predné sedadlá. Majú dostatočné bočné vedenie, ktoré mi nevadilo, ale ani nepôsobilo príliš mäkko, aby sa po pár mesiacoch začalo vnútri „droliť“ a rozpadať. Aj po dlhšej jazde som z auta vystúpil bez bolestí chrbta či stuhnutosti. To v menších autách nie je bežné.

Displej pred vodičom je taký polovičný. V pravej časti je bežný rýchlomer s ručičkovým zobrazením, v strede malý displej, ktorý zobrazuje pre istotu rýchlosť ešte raz, tentokrát digitálne. No a vľavo je programovateľný displej, ktorý ponúka niekoľko zobrazení s údajmi z palubného počítača alebo o stave nabitia batérie či prerozdeľovaní výkonu a dobíjania batérie.

Stredový displej je zasadený do palubnej dosky trocha menej efektne, ale na druhej strane ponúka aj fyzické tlačidlá na vstup do menu či na hlasitosť audiosystému. Ďalšou veľkou výhodou je tradičné ovládanie ventilácie opäť s fyzickými tlačidlami, dokonca aj výhrevy sedadiel majú svoje samostatné obyčajné tlačidlá. Paráda. Jedinečnosťou Hondy je aj možnosť prepnutia krajných výduchov z priameho fúkania na rozptyl. Túto funkciu využije ten, komu vadí priamy "prievan", ale v lete mu zas nestačí, ak je zapnuté len chladenie pustené na čelné sklo.

Asistenčné systémy som si mohol vypínať a zapínať prostredníctvom displeja pred vodičom a ovládaním na volante, ktorý mal pre mňa ideálny priemer a hrúbku. Adaptívny režim tempomatu mi príliš nevyhovoval, upozornenie na prekročenie rýchlosti len jemne pípne, takže som ho ani nevypínal. Pri zapnutom audiosystéme som ho prakticky vôbec nevnímal. Zadná kamera neurazí, ale ani neprekvapí. Je lepšie, že tu je, pretože výhľad dozadu a šikmo vzad nie je úplne ideálny. Naopak, výhľad šikmo vpred je parádny aj napriek veľkým spätným zrkadlám. Konštruktéri ich totiž posunuli viac dozadu a nesplývajú s A-stĺpikmi. S tým sa už dnes tiež často nestretnete.

Poďme k samotnému hybridnému pohonu. Ten funguje vo väčšine prípadov tak, že predné kolesá roztáča len elektromotor. Ponúka 96 kW (131 koní) a 253 Nm, čo v meste znamená, že jazdíte a rozbiehate sa výlučne na batériu. To sa obvykle nemení do 50 km/h. Následne sa do hry zapojí spaľovací štvorvalec, ktorý ale opäť nepoháňa priamo kolesá, ale vyrába energiu pre elektromotor a zároveň dobíja akumulátor.

Až vo vyšších rýchlostiach (okolo 70 km/h) systém prepojí štvorvalec na priamo s prednými kolesami, pretože benzínový agregátu pracuje v pásme vysokej účinnosti a elektronika to využíva. Prevodovka tu prakticky nie je. Priame spojenie motora s kolesami je zabezpečené cez jeden stály prevod (vraj zodpovedá bežnej šestke), väčšinu času ale benzín dobíja batériu a tá následne dodáva energiu elektromotoru. Štvorvalec pracuje v Atkinsonovom cykle, preto je aj jeho maximálny výkon nižší, má 79 kW, teda 107 koní. Vďaka zatváraniu sacích ventilov ešte pred dosiahnutím spodnej úvrate je mimoriadne efektívny.

Musím tiež uznať, že keď sa do práce zapojí benzínový štvorvalec, tak ho prakticky necítite ani nepočujete. To je výhoda v porovnaní s trojvalcom v Toyote, ktorý o sebe dáva vedieť o niečo viac. Ak niekomu ide o kultivovanosť, Honda je v tomto smere o niečo lepšia.

A ako to funguje? Jedným slovom bravúrne. Najprv dynamika. Z 80 na 120 km/h som nameral čas od 7,0 do 7,1 sekundy. Nie je to málo, ale na druhej strane ani veľa. Hybridný Yaris Cross s podobnou 1.5 zaostáva za HR-V o 3 sekundy, a to nie je vôbec málo. Po dynamickej stránke preto hodnotím pohon Hondy ako veľmi dobrý, pre väčšinu užívateľov bude určite dostatočný. V rámci voliča režimov jazdy nájdete aj polohu B, teda silnejšiu rekuperáciu. Tú som v tomto prípade využíval prakticky neustále. Automobil síce nezabrzdil až do 0, ale silnejšia rekuperácia mi vyhovovala viac. Tento režim nikdy neaktivuje aj spaľovací motor, ako je to napríklad v hybridných Toyotách. Ak idete na elektriku, vždy viac rekuperuje a spomaľuje len prostredníctvom elektromotora.

Podobne musím chváliť aj spotrebu. Honda deklaruje 5,4 l/100 km, mne sa na našom okruhu podarilo dosiahnuť spotrebu rovných 5 l/100 km, čo je voči Yarisu Cross o pol litra viac, ale hovoríme o ťažšom aute s lepšou dynamikou. V meste spotreba nikdy neprekročila hranicu 4,5 l/100 km, pri pokojnej jazde spadla dokonca až k hodnote 4 l/100 km. Mimo mesto to bolo tiež okolo 4,5 l/100 km. Diaľnica znamenala najvyšší apetít, niekde na úrovni 5,5 až 6 l/100 km. S palivovou nádržou 40 litrov máte vďaka tomu reálny dojazd takmer 900 km. Osobne sa mi po týždni a najazdených 700 km ani nerozsvietila rezerva.

Otáčky motora pri konkrétnej rýchlosti vám pochopiteľne neprezradím, keďže ich palubné menu nezobrazuje. Rovnako auto neinformuje ani o teplote chladiacej zmesi, čo je trochu škoda. Rád by som vedel, či je motor už zohriaty. Automobil sa pritom aj po studenom štarte najprv rozbehne na elektriku, ale po pár sekundách sa naštartuje štvorvalec a začne zohrievať chladiacu kvapalinu a dobíjať akumulátor.

Záver

Honda HR-V bola v mojich očiach pár rokov mimo hľadáčik. Jednoducho som s ňou nemal skúsenosti. Po prvom „kontakte“ a jazde v nej však musím uznať, že Toyota má v tejto podobe veľmi zdatného súpera na poli hybridných crossoverov. Ako celok funguje HR-V úsporne, konkurenciu deklasuje interiérom a niekoho môže presvedčiť aj dizajnom. Kto autu odpustí slabšie adaptívne diódové svetlá a tvrdší podvozok, nemá sa na čo sťažovať.