Tesla zabrzdila zbytočne 122-krát
Jedným zo sledovaných javov bolo takzvané ghost braking, teda situácia, keď vozidlo samo zabrzdí napriek tomu, že zásah v skutočnosti nebol potrebný. Rozdiel medzi testovanými autami bol výrazný. Tesla Model Y zaznamenala 122 takýchto udalostí, BMW i5 iba osem a MG ZS dokonca len šesť. Tesla teda mala viac než 15-násobok počtu falošných brzdných zásahov BMW. Neznamená to automaticky, že Tesla má nebezpečný brzdový systém. Príčinou je pravdepodobne veľmi konzervatívne nastavenie systému, ktorý radšej reaguje skôr a častejšie. Tu vzniká jeden z problémov súčasných asistenčných systémov. Ak vodiča elektronika príliš často obťažuje nesprávnymi upozorneniami alebo zásahmi, môže ju začať vypínať.
Príliš opatrný asistent nemusí byť najlepší
Pri hodnotení bezpečnostných systémov preto nestačí sledovať iba to, či dokážu zabrániť nehode v presne definovanom scenári. Dôležitá je aj ich predvídateľnosť. Systém, ktorý správne zasiahne v kritickej situácii, ale súčasne pravidelne zbytočne brzdí, môže znižovať dôveru vodiča. Ideálny asistent totiž nie je ten, ktorý zasahuje najčastejšie. Je to systém, ktorý dokáže správne rozpoznať, kedy zasiahnuť musí a kedy má nechať vodiča na pokoji.
Rozpoznávanie rýchlosti sa môže mýliť každú štvrtú situáciu
Zaujímavé výsledky prinieslo aj testovanie inteligentného asistenta rýchlosti ISA. Moderné autá používajú kamery, mapové podklady alebo kombináciu viacerých zdrojov na určenie aktuálneho rýchlostného limitu. Na displeji následne vodičovi zobrazia povolenú rýchlosť a v závislosti od systému ho môžu upozorniť na jej prekročenie. Na prvý pohľad môže byť úspešnosť veľmi vysoká. Pri MG ZS dosiahla presnosť rozpoznávania rýchlostného limitu podľa prejdenej vzdialenosti 91,3 %. Keď však Thatcham začal samostatne hodnotiť jednotlivé situácie, pri ktorých sa rýchlostný limit menil, úspešnosť klesla na iba 74,3 %.
To znamená, že približne v každej štvrtej hodnotenej situácii systém správny limit nerozpoznal. BMW i5 dopadlo podstatne lepšie. Podľa prejdenej vzdialenosti dosiahlo presnosť približne 98,4 %, pri hodnotení jednotlivých udalostí však úspešnosť klesla na približne 90,3 %. Ani jedno z najlepšie hodnotených áut teda nemusí byť bezchybné.
Slovenské cesty by boli pre asistentov zaujímavým testom
Na dokonale označenej ceste je situácia relatívne jednoduchá. Reálna premávka však ponúka množstvo komplikácií. Stačí si predstaviť bežnú cestu cez Bratislavu. Dočasná tridsiatka pri stavbe, značka umiestnená pri zjazde, obmedzenie platné iba pre nákladné vozidlá, koniec obce alebo dopravné značenie, ktoré kamera vidí pod neobvyklým uhlom. Auto musí nielen prečítať číslo na značke. Musí správne pochopiť aj to, či daná značka vôbec platí pre cestu, po ktorej práve ide. Situáciu komplikuje kombinovanie údajov z kamery a navigačných máp. Ak má vozidlo v databáze starý rýchlostný limit, no kamera zaznamená nový, softvér musí rozhodnúť, ktorému zdroju bude veriť.
BMW ukázalo, že menej zásahov môže byť viac
Výsledky BMW i5 sú zaujímavé práve nízkym počtom falošných zásahov. Pri zbytočnom brzdení ich bolo iba osem a pri sledovanom fungovaní asistenta jazdy v pruhu testeri nezaznamenali falošnú udalosť.
Dôležitá je aj možnosť nastavenia jednotlivých funkcií. Vodič by nemal byť odkázaný iba na dve možnosti – agresívne fungujúceho asistenta akceptovať alebo ho úplne vypnúť. Lepším riešením je možnosť upraviť intenzitu zásahov a nastavenie následne zachovať. Takýto prístup môže byť z dlhodobého pohľadu pre bezpečnosť podstatne dôležitejší. Asistent totiž pomáha iba vtedy, keď ho vodič skutočne používa.
Testovací polygon nestačí
Nový spôsob skúšania ADAS ukazuje, prečo sa pri hodnotení moderných áut oplatí sledovať viac než výsledok homologizačného alebo presne definovaného bezpečnostného testu. Automobil môže dokonale zvládnuť modelovú situáciu, na ktorú bol systém pripravený, a následne sa pomýliť pri obyčajnej dopravnej značke na reálnej ceste. Rozdiel medzi 122 zbytočnými zabrzdeniami Tesly a ôsmimi v prípade BMW zároveň ukazuje, ako odlišne môžu výrobcovia svoje systémy kalibrovať. Práve podobný test by dával zmysel aj na Slovensku. Rovnaká trasa cez Bratislavu, rovnaké dopravné značky a niekoľko rôznych nových áut. Dočasné obmedzenia, zjazdy, stavby, koniec obce či značky určené iba pre určitú kategóriu vozidiel by veľmi rýchlo ukázali, ktoré auto skutočne rozumie slovenským cestám a ktoré iba úspešne absolvovalo predpísaný test.
