Skupina Alliance for Automotive Innovation tvrdí, že čínske značky zaplavujú svetové trhy dotovanými vozidlami vybavenými online prepojenými elektronickými systémami. Šéf aliancie John Bozzella preto žiada, aby Kongres ešte pred skončením súčasného funkčného obdobia prijal trvalý zákaz predaja, dovozu a výroby čínskych vozidiel, ich hardvéru a softvéru.
Čínske autá už dnes čelia v USA prakticky nepriechodným bariéram. Okrem vysokých ciel platí od marca 2025 pravidlo amerického ministerstva obchodu, ktoré od modelového roka 2027 zakazuje predaj prepojených vozidiel čínskych a ruských firiem a tiež áut využívajúcich čínsky či ruský softvér. Obmedzenia na príslušný hardvér začnú platiť od modelového roka 2030.
Z nariadenia chcú zákon
Automobilky však nechcú zostať odkázané iba na administratívne rozhodnutie ministerstva. Podporujú takzvaný Connected Vehicle Security Act of 2026, ktorý v apríli predložili republikán Bernie Moreno a demokratka Elissa Slotkin. Návrh v júli jednomyseľne (!) prešiel senátnym výborom pre obchod a čaká ho ďalšie legislatívne konanie. Zakázal by dovoz, výrobu a predaj vozidiel spojených s Čínou alebo ďalšími štátmi označenými za protivníkov USA.
V skratke... Washington už čínskym automobilkám vstup na trh fakticky zablokoval. Teraz však (nielen americkí) výrobcovia žiadajú, aby tieto obmedzenia Kongres zakotvil do federálneho zákona. Tým by bolo podstatne ťažšie, aby ich budúca vláda jednoducho zrušila alebo udeľovala jednotlivým čínskym výrobcom výnimky. Aliancia už predtým výslovne žiadala, aby ministerstvo nemohlo udeľovať individuálne povolenia napríklad značkám BYD, Chery či SAIC.
Autá ako „špionážne balíčky“?
Bezpečnostný argument sa sústreďuje na množstvo dát, ktoré dokážu moderné automobily zbierať a prenášať. Americké pravidlá zahŕňajú napríklad telematické jednotky, mobilné pripojenie, wi-fi, bluetooth či satelitnú komunikáciu a tiež softvér systémov autonómneho riadenia. Ministerstvo obchodu tvrdí, že prístup zahraničného protivníka k týmto technológiám by mohol umožniť získavanie citlivých osobných údajov alebo dokonca vzdialenú manipuláciu vozidiel!
Senátorka Slotkin používa ešte ostrejší slovník a čínske autá označila za „surveillance packages on wheels“, teda voľne preložené ako špionážne či sledovacie balíčky na kolesách.
Zákaz môže zasiahnuť aj Mercedes
Návrh má navyše problém, na ktorý upozornil republikánsky predseda senátneho výboru Ted Cruz. Súčasná verzia počíta s hranicou viac ako 15-percentného čínskeho vlastníctva, čo by (ako sme už spomínali v predchádzajúcom článku )mohlo zasiahnuť aj nemecký Mercedes. Čínski investori totiž spoločne kontrolujú takmer 20 percent tejto automobilky. Moreno tvrdí, že Mercedes by mal čas na prispôsobenie do roku 2030 a existovala by tiež možnosť výnimiek, Cruz však požaduje úpravu zákona.
Situácia je o to paradoxnejšia, že samotná Alliance for Automotive Innovation zastupuje okrem Mercedesu tiež Volvo, ktoré patrí čínskej skupine Geely! Americká automobilová lobby preto podporuje tvrdý zákaz čínskych áut, zároveň však potrebuje jeho definíciu nastaviť tak, aby neodrezala od trhu aj niektorých vlastných členov. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone proti pripravovaným obmedzeniam protestuje a poukazuje na to, že Čína odstránila obmedzenia zahraničných investícií vo výrobe automobilov a na jej trhu dnes pôsobia značky ako Tesla, Buick, Toyota či Ford.
Európa spí
Kým Spojené štáty pripravujú celonárodný legislatívny rámec, Európa zatiaľ v podobnej miere spoločný postup nemá a reakcie zostávajú rozdrobené na úrovni jednotlivých štátov, armád či firiem. Poľské ministerstvo obrany už pripravilo obmedzenia pre vozidlá čínskej výroby v okolí vojenských a strategických objektov a podobná debata prebieha aj v Česku. Tam už Orlen Unipetrol zakázal vjazd áut vyrobených v Číne do vybraných areálov kritickej infraštruktúry a tému rieši tiež armáda. Kým teda USA smerujú k systémovému zákazu, Európa zatiaľ reaguje skôr kus po kuse a bez jednotného pravidla.
