Orlen Unipetrol už zaviedol zákaz
Spoločnosť Orlen Unipetrol zaviedla preventívne bezpečnostné opatrenie, ktoré zakazuje vjazd vozidiel vyrobených v Číne do areálov v Litvínove, Kralupoch nad Vltavou, Pardubiciach a Neratoviciach. Firma tento krok vysvetľuje interným vyhodnotením rizík a ochranou kritickej infraštruktúry.
Kontrolovať budú aj VIN kód
Kontrola pôvodu vozidiel sa bude vykonávať priamo pri vjazde do areálu. Ochranka preverí značku výrobcu aj VIN kód. Ako orientačný znak sa uvádza prvé písmeno L vo VIN, ktoré označuje výrobu v Číne.
V médiách sa v tejto súvislosti spomínajú značky MG, BYD, NIO či Dongfeng. To je dôležité aj preto, že už nejde o okrajové mená z druhej strany sveta. Niektoré z nich už na európskom trhu celkom úspešne expandujú a pre mnohých vodičov sa stávajú bežnou alternatívou k zavedeným značkám.
Prečo sa firmy boja čínskych áut?
Hlavný dôvod obáv súvisí s elektronikou. Dnešné vozidlá fungujú ako počítače na kolesách. Sú vybavené kamerami, radarovými systémami, senzormi, GPS modulmi, dátovým pripojením a často aj nepretržitou komunikáciou s mobilným telefónom používateľa.
To, čo motorista bežne vníma ako komfort, napr. online navigáciu, vzdialenú správu auta alebo pokročilé asistenčné systémy, môže byť v prostredí rafinérie, chemického závodu alebo vojenského objektu citlivým problémom. Vozidlo totiž nepracuje len s údajmi o svojej prevádzke, ale vie zhromažďovať aj informácie o okolí, pohybe ľudí a objektoch, cez ktoré prechádza.
Práve preto sa dnešná diskusia netočí okolo kvality plechov, batérie, motora či podvozka, ale okolo toho, aké údaje auto zbiera, kam ich odosiela a kto všetko k nim teoreticky môže mať prístup.
Zbierajú viac dát, než si mnohí dokážu predstaviť
Bezpečnostní experti upozorňujú, že moderné auto môže zbierať viac údajov, než si väčšina ľudí vôbec uvedomuje. Nejde len o polohu vozidla, ale aj o kontakty z pripojeného telefónu, záznamy o jazde, správanie vodiča, dianie v kabíne alebo podobu prostredia v okolí auta.
Pri vozidlách vybavených kamerami, pokročilými senzormi a systémami na detailné snímanie okolia je táto téma ešte citlivejšia. V bežnej premávke to vyzerá ako technologický pokrok. V strategickom areáli však rovnaká technika môže znamenať potenciálne riziko.
Práve tu nastáva hlavný problém. Problémom nie je len to, že auto dáta zbiera, ale aj to, kam ich následne posiela a kto sa k nim môže dostať.
Otázka dôvery a bezpečnosti
Kritici čínskych áut upozorňujú na to, že výrobcovia pôsobiaci v Číne fungujú v inom právnom a politickom prostredí než firmy v Európe. Bezpečnostné zložky preto varujú, že pri vozidlách trvalo pripojených na internet nemožno podceňovať riziko prístupu k citlivým údajom.
Pre firmy, ktoré spravujú kritickú infraštruktúru, a pre štátne inštitúcie už nie je rozhodujúca len cena auta alebo úroveň výbavy. Do hry vstupuje aj dôvera. Teda otázka, či možno veriť tomu, že zozbierané údaje zostanú tam, kde majú zostať.
To je zásadný posun oproti tomu, ako sa na autá pozeralo ešte pred pár rokmi. Dnes už nestačí hodnotiť len jazdné vlastnosti a technické parametre. Rovnako dôležité je aj to, čo sa deje v systéme a na serveroch v pozadí.
Výrobcovia oponujú – riziko je podľa nich prehnané
Na druhej strane zaznievajú aj upokojujúce stanoviská. Napríklad značka MG tvrdí, že dáta o vozidle prenášané v rámci Európskej únie odosiela na servery umiestnené v Európe.
Aj preto je fér povedať, že debata zatiaľ nemá úplne čiernobiely obraz. Jedna strana upozorňuje na možné zneužitie dát a potrebu preventívnych krokov, druhá tvrdí, že pravidlá a infraštruktúra v Európe takéto obavy zmierňujú.
Lenže pri strategických objektoch väčšinou nevyhráva optimistický pohľad, ale opatrnosť. Ak existuje čo i len podozrenie, že by pripojené auto mohlo predstavovať bezpečnostné riziko, firmy či armáda radšej zvolia prísnejší režim.
Tému rieši aj armáda
Celá záležitosť sa nekončí pri priemyselnom podniku. Tému už rieši aj česká armáda. Pri citlivých objektoch platia obmedzenia pre elektromobily všeobecne a zvýšenú pozornosť vzbudzuje aj nabíjanie áut čínskeho pôvodu v takýchto priestoroch.
To už posúva celú vec na inú úroveň. Kým v prípade fabriky ide o ochranu technológie, výroby a internej infraštruktúry, v prípade armády ide o bezpečnostný záujem štátu. Tam sa podobné riziká zvyknú posudzovať výrazne prísnejšie.
Práve preto sa z jedného firemného opatrenia rýchlo stáva širšia téma, ktorá môže mať v budúcnosti dosah aj na pravidlá pre vjazd do ďalších strategických objektov.
Politici už hovoria o širších zákazoch
Debata už má aj politický presah. V Česku zaznievajú hlasy, že vozidlá čínskej výroby by nemali mať prístup do strategických a armádnych objektov vôbec. Argumentom nie sú len teoretické úniky dát, ale aj schopnosť moderných áut detailne snímať a mapovať svoje okolie.
Vozidlo vybavené pokročilými senzormi a technológiami typu LiDAR dokáže zbierať veľmi presné informácie o priestore, v ktorom sa pohybuje. To, čo je v bežnom aute výhodou pri parkovaní alebo jazde, môže mať pri citlivých objektoch úplne iný význam.
Aj preto táto téma pravdepodobne tak skoro nezmizne. Naopak, môže prerásť do širšej diskusie o tom, ako pristupovať k moderným pripojeným vozidlám vo verejnom sektore a v štátnych zákazkách.
Problém sa netýka len čínskych áut
Aby bol pohľad úplný, treba dodať aj druhú stránku mince. Riziká zberu dát sa netýkajú výlučne čínskych áut. Prakticky každé moderné vozidlo s pokročilou konektivitou vie zbierať veľké množstvo údajov.
Rozdiel je v tom, komu štát, firmy a bezpečnostné zložky dôverujú viac a kde vidia vyššie systémové riziko. Pri čínskych autách sa táto nedôvera dnes prejavuje najvýraznejšie, no samotná otázka presahuje jednu krajinu aj jednu skupinu značiek.
V širšom zmysle ide o dôsledok toho, že automobil sa definitívne zmenil na digitálne zariadenie. Digitálne zariadenia sa už neposudzujú len podľa ceny a množstva funkcií, ale aj podľa bezpečnosti.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
