Ferrari pred rokom predstavilo jedinečné SC40 postavené na základoch 296 GTB. Jeho majiteľ chcel modernú interpretáciu F40, a tak si automobil požičal z minulosti značky klinovitú karosériu, kevlar, zadné krídlo či červený interiér.
Nové CZ26 ide opačným smerom. Nenapodobňuje konkrétny model, ale podľa Ferrari využíva prvky talianskeho priemyselného dizajnu 70. rokov a kombinuje ich s „víziou orientovanou do budúcnosti“. Aj tentoraz ide o výsledok programu Special Projects. Neznámy americký klient prišiel s vlastnou predstavou a približne dva roky spolupracoval s dizajnovým štúdiom Ferrari vedeným Flaviom Manzonim. Automobilka najprv vytvorila štúdie proporcií, následne detailné výkresy a fyzický model, až potom sa pustila do výroby jediného exemplára.
Vzdialene ako Luce, ale s osemvalcom
Taliani opisujú CZ26 ako kompozíciu dvoch hlavných častí. Kabína vizuálne pripomína samostatnú kapsulu uloženú medzi výrazne vystupujúcimi blatníkmi, zatiaľ čo čierne stĺpiky a strecha ju opticky oddeľujú od zvyšku karosérie. Predná časť dostala atypické tvary a funkčný otvor cez celú šírku. V ňom a okolo sú ukryté senzory, prívod vzduchu k brzdám a ďalšie technické prvky.
Ferrari podobnosť so svojím elektrickým modelom Luce oficiálne nespomína, prehliadnuť sa však dá len ťažko. CZ26 využíva podobne úzke svetlá a tmavý priečny panel, pričom zadné svetlá zasa trochu pripomínajú 12Cilindri či novú 849 Testarossa. Nejde však len o optický klam vytvorený na pôvodnej karosérii. CZ26 je v porovnaní so SF90 Stradale o 52 mm dlhšie a 33 mm širšie, hoci rázvor 2650 mm ostal zachovaný. Výška narástla len o 3 mm.
Všetko musí fungovať aj vo veternom tuneli
Konštruktéri premiestnili centrálny blok chladičov a doplnili samostatné obtokové kanály, ktoré zvýšili účinnosť chladiacej sústavy i prítlak prednej nápravy. V nárazníku pribudli vzduchové clony usmerňujúce prúdenie okolo kolies a zmenami prešiel tiež podvozok, generátory vírov, zadný spojler i difúzor. Nové otvory v kryte motora zasa odvádzajú teplo z pohonnej jednotky.
Karoséria je lakovaná strieborným odtieňom Argento Veloce s takzvaným tekutým efektom, ktorý dopĺňajú červené detaily Rosso Lampante a pigmentované karbónové dielce. Nové sú tiež 20-palcové disky s kombináciou lesklých čiernych plôch a povrchov opracovaných tryskaním. Pôvodné umiestnenie si zachovala dvojica koncoviek výfuku z titánu.
Tisíc koní ostalo, maximálka klesla
Technika pochádza bez zásadných zmien zo SF90 Stradale. Dvakrát preplňovaný osemvalec s objemom 3990 kubických centimetrov produkuje 797 koní pri 7900 ot./min. a 804 newtonmetrov pri 6250 ot./min. Dopĺňajú ho tri elektromotory s celkovým výkonom 162 kW – jeden pri prevodovke a dva poháňajúce predné kolesá. Systémový výkon je na úrovni 735 kilowattov, teda rovných 1000 koní.
Akumulátor s kapacitou 7,9 kWh umožňuje prejsť čisto na elektrinu 25 kilometrov. O prenos výkonu sa stará osemstupňová dvojspojková prevodovka a elektrický pohon všetkých kolies E4WD. Ferrari CZ26 akceleruje z 0 na 100 km/h za 2,5 sekundy a dvestovku prekoná za 6,7 sekundy. Maximálna rýchlosť 328 km/h je však v porovnaní s pôvodným SF90 Stradale o 12 kilometrov za hodinu nižšia. Zabrzdenie zo stovky má zvládnuť na dráhe kratšej ako 29,5 metra.
Hmotnosť neprezradili
Interiér ostal koncepčne blízky SF90, dostal však čierne čalúnenie, červené detaily, špecifické označenia a vložky sedadiel vyrobené 3D tlačou. Lesklý karbón obsahuje kovové vlákna, zatiaľ čo ďalšie plochy využívajú matné či saténové povrchy. Ferrari cenu ani meno majiteľa nezverejnilo.
A neuvádza ani hmotnosť. Číslo 1570 kg, ktoré sa objavuje v niektorých článkoch, patrí SF90 Stradale s paketom Assetto Fiorano a nemožno ho automaticky pripísať CZ26. A čo znamená samotné označenie? Ferrari ho nevysvetľuje. Hovorí sa, že číslo odkazuje na 26. unikát programu Special Projects, bez potvrdenia automobilky však tento výklad zatiaľ považujte len za neoficiálnu informáciu.
zdroj: Ferrari
