Zadné nápravy používajú viaceré typy zavesenia. Pri predných by si dnes človek mohol myslieť, že poznáme len 2 typy: McPherson alebo lichobežníkové zavesenie. Je to však presné pomenovanie? Čo všetko vedie predné kolesá na moderných vozidlách a aké sú rozdiely v jednotlivých typoch zavesení? Článok je súčasťou série témy o bezpečnosti vozidiel, ktorej sa budeme zaoberať.

V minulosti sa pre jednoduchosť a ľahkú údržbu používali nie len na nákladných, ale aj osobných autách pevné nápravy. Nemali žiadne odpružené hmoty. Spojenie s vozidlom bolo cez listové pružiny. To znemožňovalo športovejšiu jazdu, len veľmi obmedzený komfort a tiež horší kontakt kolies s cestou pri prepružení čo len jednej strany. Na nekvalitných cestách o športovej jazde nemohol vodič ani premýšľať. No práve komfort a nižší hluk by ocenili všetci. A tak sa vývoj posunul ďalej.

Postupne však výrobcovia začali prikladať dôležitosť aj presnému vedeniu kolesa a tak prišli na trh nezávislé typy zavesenia predných kolies. Azda najrozšírenejším je v súčasnosti McPherson, ktorý nájdeme pri najlacnejších, ale aj drahších a výkonnejších vozidlách.

Pôvodný McPherson

Začiatok tohto typu zavesenia by sa mohol pripísať typu Chevrolet Cadet, avšak projekt vývoja v roku 1947 zastavili. Ďalej sa McPhersonu venoval Ford, ktorý do sériovej podoby dostal Consul a Zephyr. Tie sú označované ako prvé vozidlá s McPherson zavesením. Tento typ nápravy by sa mohol charakterizovať ako zavesenie, pri ktorom sa otáča tlmič s celým nábojom kolesa, tehlicou alebo otočom (doplňte si, čo používate najčastejšie). Ani to však nie je celkom pravda.

Pôvodný McPherson používa k priečnemu vedeniu kolesa len 1 jednoduché rameno. Pozdĺžne sily tak zachytáva skrutný stabilizátor, ktorý je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Tento typ sa používal dávnejšie, v súčasnosti ho už vo vozidlách asi nenájdeme. Existoval napríklad vo Forde Sierra, alebo Kia Rio prvej generácie.

Konštrukčne najlepší McPherson nájdeme na výkonných predokolkách. Opel ho nazval HiPerStrut a použil v modeli Astra OPC (J), Ford vo Focuse RS s názvom Revo Knuckle a Renault v Mégane RS. Je zo všetkých McPhersonov konštrukčne najzložitejší a najdrahší. No do riadenia prenáša najmenej síl.

Modifikovaný McPherson

Modifikovaný McPherson je dnes najrozšírenejšou možnosťou zavesenia prednej nápravy. Spodné priečne rameno je uchytené do nápravnice, alebo rámu vozidla v dvoch bodoch. Tento systém tak zachytáva nielen priečne, ale aj pozdĺžne sily a tak auto s týmto typom nevyhnutne nepotrebuje stabilizátor, ako napríklad Škoda Favorit alebo Škoda Felicia. Stabiliuzátor má však primárne inú funkciu, než prenášať pozdĺžne sily, preto ho mnohé autá majú.

V súčasnosti najrozšírenejší McPherson používa množstvo automobiliek, všade sa stále otáča tlmič s tehlicou. Jedinou odlišnosťou je oddelené použitie tlmiča a pružiny, ktoré používali napríklad staršie Mercedesy generácie W201 alebo W124. Tie mali pružinu uchytenú priamo do spodného priečneho ramena a nie spolu s tlmičom do tehlice.

McPherson s 2 spodnými ramenami

Ďalšou evolúciou je použitie dvoch spodných ramien namiesto jedného. Tehlica je tak spojená s ramenami cez 2 čapy, ktoré sú spravidla otočené proti sebe. Tento typ je dnes menej rozšírenejší, avšak dávnejšie ho využívali väčšie vozidlá BMW 5 (E34 alebo E39) alebo Mercedes C (W203).

McPherson s oddelnou tehlicou

Aby toho nebolo málo, poznáme ešte McPherson s oddelenou tehlicou, ktorý je takým „pseudo“ lichobežníkovým typom zavesenia. Prečo „pseudo“? Z jednoduchého dôvodu, v tomto jedinom prípade sa pri McPhersone neotáča spolu s tehlicou aj celý tlmič. Je to spôsobené oddelenou tehlicou, ktorá je dole aj hore spojená s druhou časťou tehlice. Tá už tvorí s tlmičom a pružinou jeden celok, ktorý sa však neotáča spolu s kolesom. Výhodou tohto typu zavesenia je zmenšenie záberových síl pôsobiacich na riadenie a nájdeme ho preto pri silnejších prednokolkách. Opel ho nazval HiPerStrut a použil v Astre OPC (J), Ford vo Focuse s názvom Revo Knuckle a Renault Mégane RS. Tento systém je zo všetkých McPhersonov konštrukčne najzložitejší a najdrahší.

Lichobežníkové zavesenie

Druhým variantom zavesenia predných kolies moderných vozidiel je takzvané lichobežníkové zavesenie. To tvorí takzvaný pomyselný lichobežník. Z angličtiny často zle preložený dvojitý lichobežník (double wishbone – dvojité rameno a nie dvojitý lichobežník) umožňuje veľmi presné vedenie kolesa. Je voči McPhersonu nákladnejší na výrobu, náročnejší na údržbu (samozrejme tiež drahší) a výrobca musí v podbehu kolesa upraviť viac častí pre uchytenie väčšieho počtu ramien.

Tehlica sa v tomto prípade, rovnako ako pri McPhersone s oddelenou tehlicou, otáča s kolesom, tlmič s pružinou je uchytený do spodného ramena a neotáča sa. Aj v tomto prípade je niekoľko modifikácií podľa výrobcu. Poznáme 1 alebo 2 ramená hore aj dole. Existuje tak riešenie s 2 čapmi alebo až dokonca 4 čapmi uchytenými do tehlice. Obe ramená hore aj dole sú uchytené do karosérie a nápravnice cez 2 silentbloky, teda dohromady 4. Tento typ zavesenia používajú väčšinou veľké SUV modely a tiež najnovšie modely prémiových výrobcov (BMW 5, Audi A6, A8). Špecialitkou je tiež upravený lichobežník, ktorý má horné rameno spojené s karosériou len v jednom bode. Je to teda takzvané viacbodové zavesenie (dole 2 a hore 1 uchytenie), avšak má vlastnosti blízke lichobežníku. Konštruktéri ho použili napríklad na Nissane 300ZX. A aký typ zavesenia preferujete vy?