Priznám sa, patrím do generácie v(r)odičov, ktorí si len ťažko vedia predstaviť, žeby malé dieťa malo sedieť na prednom sedadle. Už niekoľko rokov však žiaden zákon tomu nebráni, a možno v živote vznikne situácia alebo rovno potreba, že bude rodič rád dozerať na svoje dieťa hneď na vedľajšom sedadle. Nebudem sa teraz púšťať do diskusie, či to je dobré pre samotné dieťa, či to je bezpečné. Nechcem teraz vyťahovať názory odborníkov, ktorí sa tiež nie celkom stopercentne zhodujú v tom, ktoré sedadlo je najbezpečnejšie, či predné alebo zadné. Viem, že stovky rodičov, ktorí si takto spokojne vozia deti, by ma pokladali za zaostalého. Takže jednou vetou:

Deti môžete voziť na prednom sedadle. Ale...

Pripomeňme si niekoľko zásad z nariadenia vlády, ktoré definuje podmienky používania bezpečnostných pásov a zádržných systémov pre všetkých pasažierov. Príšerný úradnícky jazyk budem teraz simultánne prekladať do zrozumiteľnej reči.

Takže po prvé, osoby v aute sú povinné používať bezpečnostný systém, ktorý je k dispozícii. Inými slovami, ak je tam pás, tak si ho zapnite, prosím! Dieťa s telesnou výškou menšou ako 150 cm pri preprave vo vozidle vybavenom bezpečnostným systémom musí byť upínané zabudovaným alebo nezabudovaným detským zádržným zariadením podľa veľkostnej tabuľky alebo jednoducho podľa toho, ako to výrobca vymyslel – a to či už podľa hmotnosti, čo platilo donedávna, alebo podľa výšky (a hmotnosti), čo sú už nové normy. Skrátka, dieťa musí by v detskej sedačke, a to takej, aká vyhovuje jeho veľkosti. Ak je sedačka obrátená smerom dozadu, musí byť airbag na prednom sedadle vypnutý. Ak však sedí dieťa v sedačke na prednom sedadle čelom dopredu, airbag sa nevypína, ale odporúčame sedadlo posunúť čo najviac dozadu. 

Sú aj výnimky, ale len výnimočne

Môže sa stať, že veziete tri deti naraz. Ak ste už narvali na zadné sedadlá (najlepšie do Isofixov) dve sedačky, a už by nebol priestor pre tretiu sedačku, môže sa dieťa vo veku tri a viac rokov výnimočne krátkodobo a len v tejto situácii pripútať bezpečnostným pásom. Podobne je to aj pri celkovom nedostatku detských sedačiek, keď sa pripúšťa, že ak vozidlá kategórie M1 a N1 nie sú vybavené detským zádržným zariadením alebo je týchto zariadení vo vozidle nedostatočný počet, možno dieťa vo veku tri a viac rokov pri preprave v obci pripútať na zadnom sedadle vozidla bezpečnostným pásom, ktorým je vozidlo vybavené. Prosím, považujme toto len za naozaj výnimočný stav a nezabudnite, že ani v taktom prípade nesmie dieťa ísť na prednom sedadle. 

Nové technické predpisy

V obrovskej rýchlosti sa nám končí rok, v ktorom začali platiť 3 zásadné zmeny upravujúce technické parametre detských sedačiek. Neplašte sa, ticho pokračuje päťročné prechodné obdobie, počas ktorého dôjde k výmene všetkých sedačiek u výrobcov a následne predajcov, ale my, rodičia, nemusíme teraz hromadne sedačky nosiť na vrakoviská. Zmeny sa týkajú ich konštrukcie, ktorá musí byť odolnejšia pri bočných nárazoch. Druhá zmena sa týka veľkostnej kategorizácie, kde sa už nebude prihliadať na hmotnosť dieťaťa (alebo len na hmotnosť), ale rozhodujúca bude výška. Sedačky s certifikáciou i-Size pre deti do 15 mesiacov budú prísne len protismerné, teda otočené tvárou dozadu. Je to nepomerne bezpečnejšie. Horšie to však bude s komunikáciou z predného sedadla na zadné, keď vodič na dieťa sotva uvidí. Treťou zásadnou zmenou je povinná podpora systému Isofix, čím sa výrazne znižuje riziko nesprávnej montáže. Tu však vidím problém pri prevážaní detí na prednom sedadle, čím sme začali. Predné sedadlá totiž v drvivej väčšine nemajú body Isofix. 

Zdravý rozum na záver

Ak sa aj pod týmto článkom strhne špekulatívna diskusia, či je to takto dobre, či sú vôbec sedačky také nevyhnuté, keďže my sme vyrastali bez nich, či si zase niekto len niečo vymyslel a tak podobne, rád by som sa hneď teraz vyjadril, že o sedačke absolútne nepochybujem aj z psychologického hľadiska – dieťa je v aute fixované na jedno miesto a zvykne si nosiť pás. Akýkoľvek. A naozaj pri výbere sedačky odporúčam poradiť sa s kvalifikovaným predajcom, trošku si veci preštudovať, nekupovať hocičo, samozrejme aj podľa finančných možností, a skrátka mať dieťa pevne pripútané. Zároveň to nepreháňať a nezabúdať na zdravý rozum napríklad aj v tom, že deťom môže byť najmä teraz v hrubých bundách neznesiteľne teplo a tesno. A podobne to môže byť v lete po dlhých hodinách sedenia na jednom mieste bez možnosti veľmi sa hýbať. Ale na to asi každý normálny rodič príde sám, hádam. 

Foto: Shutterstock