Väčšina ľudí vníma auto len ako spotrebnú vec. Ako dopravný prostriedok. Pritom akceptuje vynaložené peniaze na servis a údržbu. Na druhej strane je tu desaťročia početná komunita autičkárov, ktorí auto spájajú s vášňou. Starať sa a zaujímať sa oň berú ako koníček, hobby, priestor na sebarealizáciu. V očiach konzumnej spoločnosti je tento koníček stále nepochopený, hoci má dlhú tradíciu.

Život je príliš krátky na to, aby si sa vozil v/vo... doplňte čo chcete :)

Každý človek hľadá činnosť, ktorá by ho pri práci napĺňala. Ideálne je zamestnanie skombinované s koníčkom. Pýtam sa, koľko ľudí má ale také šťastie? Dokonca aj my, hrdí autičkári, musíme v bežnom svete vykonávať inú činnosť, aby sme zarobili peniaze pre seba, pre rodinu a na naše štvorkolesové lásky...

 

Väčšinu z nás spája to, že k autám inklinujeme od detstva. Zatiaľ čo nám v detstve stačili miniatúrne autíčka, čím sme starší, tým sa viac hráme so skutočnými autami. Niekto sa zameriava na nové, iní hľadajú staré kusy, v ktorých trávili detstvo. V podstate je to úplne jedno. Hlavné je, aby ste robili to, z čoho máte radosť.

 

Mnoho z nás dokonca v mladosti chcelo byť automechanikmi. Okolnosti nás ale poslali úplne iným smerom. A to je dobré. Automechanikom predsa nemôže byť každý. Ja som rád, že ním nie som. Autá mám veľmi rád, baví ma sa v nich vŕtať, ale keby som to mal robiť každý jeden deň, tak by som prišiel o to potešenie robiť niečo iba pre seba.

Aj autičkári sa medzi sebou delia na rôzne skupiny. Jedni iba jazdia, iní popritom opravujú, tretí navyše upravujú. Tiež je úplne jedno, do ktorej skupiny patríte. Na zrazoch, stretnutiach, na internete sa ale netvárte, že ste majster sveta a je jedno, či káru máte od otecka, či ste si ju sám postavili. Pochváľte aj iné auto, alebo čas a prácu, ktorú mu majiteľ venoval. Pochvala a uznanie nestojí nič!

Ako sa závislosť na autách prejavuje? V garáži trávite oveľa viac času, ako vaši kamaráti, či kolegovia. Pri najbližšej možnej príležitosti si hneď sadáte do auta a nie preto, že sa musíte niekam dostať, ale preto, lebo z jazdy máte pôžitok. Dokonca jazda často nemá ani cieľ. Cieľom je samotná cesta. 


Ďalší charakteristickým znakom je, že presedíte more času na internete, na inzertných portáloch, či fórach a hľadáte buď inšpiráciu, nápady, či rovno konkrétne súčiastky, doplnky, alebo rovno celé autá. 


Zároveň je pre túto oblasť, či koníček tak trochu typické nepochopenie zo strany blízkej rodiny, či kamarátov. Pochopí vás iba ten, kto je rovnako závislý ako vy. 

 

Dokonca je vám niekedy úplne jedno, na akom aute sa vám vyskytne príležitosť si pošoférovať. Beriete takmer všetko. Vážite si aj negatívne skúsenosti a zážitky. Tie potom následne viete zhodnotiť a sprostredkovať ďalej.  

Dôvod, prečo píšem tento článok, je pár kritických komentárov, ktoré sa objavili pod článkami s tuning zrazmi. V ňom sa poväčšine neregistrovaní užívatelia negatívne vyjadrujú k zúčastneným autám. Mne osobne je úplne jedno, na čom majiteľ prišiel. Oveľa radšej pokecám s chalanom, ktorý si auto postavil, upravil, alebo opravil, ako s chlapcom, ktorý ma hore nos, lebo jeho tatko mu za absolvovanie „prominentnej“ vysokej školy kúpil auto za xyz €. Samozrejme, pri oboch skupinách existujú tmavé, ale i svetlé výnimky. Nedeľte sa medzi sebou, neurážajte sa, ale držte spolu. A je jedno na čom jazdíte, či na Golfe MkIV f Tedei, či v AMGečku, alebo len v simulátore na hernej konzole. Autá sú krásny koníček, tak ho pre žabomyšie vojny nedehonestujte.